Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
EÚ bude v najbližšom období riešiť, či sa zintenzívni obchod s tretími krajinami vrátane agropotravinárskych komodít.
Autor TASR
Bratislava 17. novembra (TASR) - Výzvy pre slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo budú v najbližších rokoch obrovské a budú vychádzať aj z úrovne rôznych konfliktov vo svete. Uviedla to pre TASR Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), pri príležitosti 35. výročia Nežnej revolúcie.
"Nie sme zástancami myšlienky 'potraviny ako zbraň', preto musí Európska únia (EÚ) svojimi rozhodnutiami zaisťovať stabilnú výrobu potravín. V podmienkach SR sa táto stabilita dá dosiahnuť v súčinnosti s dlhodobou a stabilnou podporou štátu pre slovenské agropotravinárske firmy a zmierňovaním byrokracie," priblížila.
Vzhľadom na súčasnú situáciu v Európe a vo svete, potrebu zabezpečiť potraviny pre Európanov a zmierniť klimatickú krízu, je podľa Holéciovej zrejmé, že prichádza rozhodujúce obdobie pre slovenské agropotravinárstvo.
"Možné rozširovanie EÚ v budúcnosti, zabezpečenie obchodných tokov agrárnych komodít s tretími krajinami, snahy EÚ o uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a adaptácia na klimatickú zmenu sú tými rozhodujúcimi výzvami, na riešenie ktorých sa bude musieť nastaviť aj výroba slovenských potravín. Pokiaľ chceme mať silné a konkurencieschopné odvetvie výroby potravín, je nevyhnutné mať silnú a stabilnú úroveň štátnych pomocí vrátane potravinárskeho spracovateľského odvetvia a rovnako stabilné podnikateľské prostredie," podčiarkla.
Upozornila, že EÚ bude v najbližšom období riešiť, či sa zintenzívni obchod s tretími krajinami vrátane agropotravinárskych komodít. "Dohoda Mercosur s krajinami Latinskej Ameriky, pokiaľ bude schválená, prinesie pre slovenských producentov potravín významné riziko nových dovozov lacných produktov, ktoré boli vyrobené za nižších bezpečnostných štandardov, aké sú v EÚ. Tým sa nám významne zníži konkurencieschopnosť na trhu EÚ," zdôraznila.
"Rovnako úvahy o možnom rozšírení EÚ o Ukrajinu otvoria otázku nového financovania európskeho poľnohospodárstva, keďže prípadným vstupom Ukrajiny do EÚ by sa odčerpala značná časť finančnej obálky len pre túto krajinu," uviedla.
"Nevyspytateľné počasie a škody v agroprodukcii sa stali, žiaľ, už štandardom slovenského poľnohospodárstva. Výzvou pre našich pestovateľov, ale aj pre štát, preto bude, do akej miery sa podarí zaviesť do pestovania nové vyšľachtené odrody, ako bude štát financovať obnovu závlahových sústav a ich rozširovanie. Efektívny vodný manažment, zachytávanie vody v krajine, boj so škodcami, ale aj silná veda a výskum musí byť súčasťou adaptácie na nové prírodné podmienky," poznamenala.
Samostatnou kapitolou sú podľa Holéciovej environmentálne požiadavky Európskej komisie na výrobu potravín. "Podľa nášho názoru je nemysliteľné, aby Únia na jednej strane zvyšovala zelené nároky na európskych producentov potravín a na strane druhej uvoľňovala obchodné bariéry pre dovozy produktov z tretích krajín. Na tieto aspekty a z nich vyplývajúce riziká bude SPPK poukazovať aj v ďalšom období, a to nielen doma, ale aj v rámci diskusie na európskej úrovni," dodala hovorkyňa SPPK.
"Nie sme zástancami myšlienky 'potraviny ako zbraň', preto musí Európska únia (EÚ) svojimi rozhodnutiami zaisťovať stabilnú výrobu potravín. V podmienkach SR sa táto stabilita dá dosiahnuť v súčinnosti s dlhodobou a stabilnou podporou štátu pre slovenské agropotravinárske firmy a zmierňovaním byrokracie," priblížila.
Vzhľadom na súčasnú situáciu v Európe a vo svete, potrebu zabezpečiť potraviny pre Európanov a zmierniť klimatickú krízu, je podľa Holéciovej zrejmé, že prichádza rozhodujúce obdobie pre slovenské agropotravinárstvo.
"Možné rozširovanie EÚ v budúcnosti, zabezpečenie obchodných tokov agrárnych komodít s tretími krajinami, snahy EÚ o uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a adaptácia na klimatickú zmenu sú tými rozhodujúcimi výzvami, na riešenie ktorých sa bude musieť nastaviť aj výroba slovenských potravín. Pokiaľ chceme mať silné a konkurencieschopné odvetvie výroby potravín, je nevyhnutné mať silnú a stabilnú úroveň štátnych pomocí vrátane potravinárskeho spracovateľského odvetvia a rovnako stabilné podnikateľské prostredie," podčiarkla.
Upozornila, že EÚ bude v najbližšom období riešiť, či sa zintenzívni obchod s tretími krajinami vrátane agropotravinárskych komodít. "Dohoda Mercosur s krajinami Latinskej Ameriky, pokiaľ bude schválená, prinesie pre slovenských producentov potravín významné riziko nových dovozov lacných produktov, ktoré boli vyrobené za nižších bezpečnostných štandardov, aké sú v EÚ. Tým sa nám významne zníži konkurencieschopnosť na trhu EÚ," zdôraznila.
"Rovnako úvahy o možnom rozšírení EÚ o Ukrajinu otvoria otázku nového financovania európskeho poľnohospodárstva, keďže prípadným vstupom Ukrajiny do EÚ by sa odčerpala značná časť finančnej obálky len pre túto krajinu," uviedla.
"Nevyspytateľné počasie a škody v agroprodukcii sa stali, žiaľ, už štandardom slovenského poľnohospodárstva. Výzvou pre našich pestovateľov, ale aj pre štát, preto bude, do akej miery sa podarí zaviesť do pestovania nové vyšľachtené odrody, ako bude štát financovať obnovu závlahových sústav a ich rozširovanie. Efektívny vodný manažment, zachytávanie vody v krajine, boj so škodcami, ale aj silná veda a výskum musí byť súčasťou adaptácie na nové prírodné podmienky," poznamenala.
Samostatnou kapitolou sú podľa Holéciovej environmentálne požiadavky Európskej komisie na výrobu potravín. "Podľa nášho názoru je nemysliteľné, aby Únia na jednej strane zvyšovala zelené nároky na európskych producentov potravín a na strane druhej uvoľňovala obchodné bariéry pre dovozy produktov z tretích krajín. Na tieto aspekty a z nich vyplývajúce riziká bude SPPK poukazovať aj v ďalšom období, a to nielen doma, ale aj v rámci diskusie na európskej úrovni," dodala hovorkyňa SPPK.
