Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Správa hovorí, že v našich lesoch je mŕtve drevo v množstve výrazne vyššom ako je priemer krajín Európy.
Autor TASR
Bratislava 13. augusta (TASR) - Zverejnená správa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR o lesnom hospodárstve za rok 2019 (tzv. zelená správa) neodpovedá na všetky otázky. Uviedla to organizácia WWF Slovensko, ktorá zaslala k správe pripomienky. V nich sa snaží poukázať na chýbajúce údaje a odporúčania k zabezpečeniu zdravia našich lesov v čase klimatickej krízy.
WWF Slovensko v pripomienkach poukazuje na nedostatočné až zavádzajúce tvrdenie o mŕtvom dreve. Správa hovorí, že v našich lesoch je mŕtve drevo v množstve "výrazne vyššom ako je priemer krajín Európy". Priemerný údaj však výrazne skresľuje ešte nespracované ihličnaté drevo po kalamite. Nie je jasné, aká je situácia v hospodárskych lesoch a v rezerváciách. Najmä v listnatých a zmiešaných lesoch mŕtve drevo chýba, hoci je kľúčové pre udržanie biodiverzity.
"Môžeme povedať, že v mŕtvom dreve je viac života ako v živom strome. Až tretina, a podľa niektorých štúdií je to ešte viac, všetkých organizmov žijúcich v lese je viazaná na mŕtve drevo. Ide najmä o rôzne huby či lišajníky, o bezstavovce, najmä rôzne chrobáky alebo iný hmyz, ale aj vtáky a drobné cicavce ako netopiere či plchy. Veľké množstvo hmyzu pritom tvoria ohrozené druhy," povedal Milan Janák z WWF Slovensko.
Podľa správy Slovensko nevyužíva potenciál vyťaženého dreva, chýbajú kapacity na spracovanie najkvalitnejšieho dreva nielen na dosky, ale aj vo výrobe s vyššou pridanou hodnotou, napríklad v nábytkárstve. Aj podľa WWF Slovensko sa musí využiť drevo efektívnejšie a treba sa zamerať aj na opätovné viacnásobné využitie drevnej suroviny. Na prechod na obehovú ekonomiku v lesnom hospodárstve a drevospracujúcom priemysle by Slovensko malo využiť financie z EÚ určené na zelenú obnovu ekonomiky.
MPRV podľa WWF v správe hovorí o potrebe prirodzenej obnovy lesa a prírode blízkom hospodárení. A tvrdí, že prirodzene sa v SR obnovuje až 41,5 % obnovovanej plochy lesov. Podľa WWF Slovensko však spôsob, ktorým sa u nás prirodzená obnova vykonáva, nesmeruje vždy k deklarovanému cieľu, ktorým sú "stabilnejšie, drevinovo aj vekovo diferencovanejšie lesy".
Organizácia WWF Slovensko pripomienkuje aj tvrdenie, že k zdraviu našich lesov prispeje "len včasné a dôsledné odstraňovanie (lykožrútom) poškodených stromov". Podľa organizácie WWF Slovensko je pre zdravie lesov kľúčová prevencia. Treba zvyšovať odolnosť lesov proti negatívnym vplyvom spôsobených klimatickou zmenou (výberkové hospodárenie, podsádzanie monokultúrnych porastov a podobne).
WWF (Svetový fond na ochranu prírody) je jednou z najväčších celosvetových nezávislých organizácií ochrany prírody. Vo svete má 5 miliónov podporovateľov a zastúpenie vo viac ako 150 krajinách sveta. Snahou WWF je prispievať k zastaveniu poškodzovania prírodného prostredia Zeme. Na Slovensku sa WWF sústreďuje na ochranu lesov, vôd a veľkých šeliem.
WWF Slovensko v pripomienkach poukazuje na nedostatočné až zavádzajúce tvrdenie o mŕtvom dreve. Správa hovorí, že v našich lesoch je mŕtve drevo v množstve "výrazne vyššom ako je priemer krajín Európy". Priemerný údaj však výrazne skresľuje ešte nespracované ihličnaté drevo po kalamite. Nie je jasné, aká je situácia v hospodárskych lesoch a v rezerváciách. Najmä v listnatých a zmiešaných lesoch mŕtve drevo chýba, hoci je kľúčové pre udržanie biodiverzity.
"Môžeme povedať, že v mŕtvom dreve je viac života ako v živom strome. Až tretina, a podľa niektorých štúdií je to ešte viac, všetkých organizmov žijúcich v lese je viazaná na mŕtve drevo. Ide najmä o rôzne huby či lišajníky, o bezstavovce, najmä rôzne chrobáky alebo iný hmyz, ale aj vtáky a drobné cicavce ako netopiere či plchy. Veľké množstvo hmyzu pritom tvoria ohrozené druhy," povedal Milan Janák z WWF Slovensko.
Podľa správy Slovensko nevyužíva potenciál vyťaženého dreva, chýbajú kapacity na spracovanie najkvalitnejšieho dreva nielen na dosky, ale aj vo výrobe s vyššou pridanou hodnotou, napríklad v nábytkárstve. Aj podľa WWF Slovensko sa musí využiť drevo efektívnejšie a treba sa zamerať aj na opätovné viacnásobné využitie drevnej suroviny. Na prechod na obehovú ekonomiku v lesnom hospodárstve a drevospracujúcom priemysle by Slovensko malo využiť financie z EÚ určené na zelenú obnovu ekonomiky.
MPRV podľa WWF v správe hovorí o potrebe prirodzenej obnovy lesa a prírode blízkom hospodárení. A tvrdí, že prirodzene sa v SR obnovuje až 41,5 % obnovovanej plochy lesov. Podľa WWF Slovensko však spôsob, ktorým sa u nás prirodzená obnova vykonáva, nesmeruje vždy k deklarovanému cieľu, ktorým sú "stabilnejšie, drevinovo aj vekovo diferencovanejšie lesy".
Organizácia WWF Slovensko pripomienkuje aj tvrdenie, že k zdraviu našich lesov prispeje "len včasné a dôsledné odstraňovanie (lykožrútom) poškodených stromov". Podľa organizácie WWF Slovensko je pre zdravie lesov kľúčová prevencia. Treba zvyšovať odolnosť lesov proti negatívnym vplyvom spôsobených klimatickou zmenou (výberkové hospodárenie, podsádzanie monokultúrnych porastov a podobne).
WWF (Svetový fond na ochranu prírody) je jednou z najväčších celosvetových nezávislých organizácií ochrany prírody. Vo svete má 5 miliónov podporovateľov a zastúpenie vo viac ako 150 krajinách sveta. Snahou WWF je prispievať k zastaveniu poškodzovania prírodného prostredia Zeme. Na Slovensku sa WWF sústreďuje na ochranu lesov, vôd a veľkých šeliem.
