Brusel 6. februára (TASR) - Ochrana vnútorného trhu bude jednou z hlavných tém tohtotýždňového mimoriadneho summitu EÚ (9. - 10. 2.), pričom Slovensko v rámci európskych opatrení na americký zákon o ochrane investícií vystríha pred nepomernou štátnou pomocou. Uviedol to štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR Andrej Stančík po skončení zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli.

Stančík spresnil, že z pohľadu Slovenska je najdôležitejšia časť o uvoľňovaní pravidiel štátnej pomoci, čo ako reakciu na americký zákon podporujúci investície do zelených technológií navrhuje Európska komisia.

"Sme veľmi obozretní, lebo hovoríme, že akákoľvek štátna pomoc musí byť dočasná a proporčná, aby sme sa vyhli veľkým subvenciám, ktoré by znevýhodnili menšie krajiny ako Slovensko, ktoré nemajú veľké rozpočtové možnosti takúto pomoc poskytovať. Tým by konkurencieschopnosť Slovenska bola oslabená," vysvetlil.

To je podľa neho pozícia viacerých členských krajín a predpokladá, že na summite dôjde k odsunutiu otázky o vytvorení európskeho fondu suverenity, ktorý načrtla eurokomisia, pretože nie je na tom dostatočná zhoda členských krajín.

Fond suverenity by mal pomôcť práve finančne slabším krajinám, aby mohli reagovať na americký zákon, ako však upozornil Stančík, EÚ sa musí opierať o zdroje, ktoré už má.

"Tu sú zdroje z REPowerEU, takisto z plánu obnovy. Treba najskôr vyčerpať zdroje, ktoré máme, a potom môžeme hovoriť o ďalších potenciálnych zdrojoch, lebo to znamená ďalšie financie, ktoré musíme odniekiaľ zobrať. Načo otvárať nové kapitoly, keď môžeme čerpať z toho, čo už máme?" opísal situáciu.

Krajiny EÚ musia najskôr identifikovať na aké sektory ekonomiky bude mať americký zákon najväčší dosah. Stančík upozornil, že "zatiaľ nevieme presné vyčíslenia, ale sme si vedomí, že americké subvencie môžu poškodiť náš priemysel". Dodal, že členské krajiny vypracovávajú scenáre dosahu a aktívna je v tom aj eurokomisia.

"My hovoríme, že transatlantické spojenie je dnes veľmi dôležité. Nebolo by veľmi logické ísť cestou obchodnej vojny. Snažíme sa preto konštruktívne rokovať s našimi partnermi zo Spojených štátov," zdôraznil.

Český minister pre európske záležitosti Mikuláš Bek rovnako potvrdil nejednotnosť názorov krajín EÚ v tejto otázke. Spresnil, že ešte stále sa pracuje na identifikácii toho, voči čomu sa chce EÚ vymedziť a stále prebiehajú rokovania o interpretácii dočasného rámca štátnej pomoci.

"Česká pozícia je jasná. Sme zdržanliví pri zásadných zmenách v oblasti verejnej podpory, lebo to môže otvoriť cestu konkurencii medzi členskými krajinami a predháňaniu sa v investíciách, ktoré si dovolia najmä tie najbohatšie krajiny, čo ohrozí férové podmienky na trhu," upozornil Bek.

Dodal, že Česko je za to, aby boli preskúmané všetky existujúce finančné nástroje eurorozpočtu a hľadala sa flexibilita pri využití finančného rámca dostupného v pláne obnovy.

"Nie je teraz čas na debaty o tom, aby si EÚ znovu požičiavala a vytvárala ďalšie dlhy. Najmä za situácie, že ešte nevieme, ako presne EÚ splatí dlhy, ktoré si teraz berie na seba," dodal s odkazom na európsky fond suverenity.

Podľa jeho názoru debaty na túto tému budú pokračovať ešte dlho po februárovom summite, lebo sa to môže týkať aj revízie sedemročného finančného rámca (2021 - 2027), čo bude predmetom politických rokovaní najmä v druhej polovici roku 2023.