Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovenská strana zaplatila vyše deväť milióna eur.
Autor TASR
Bratislava 31. júla (TASR) – Slovensko už investovalo do plánovanej výstavby ropovodu Bratislava-Schwechat Pipeline vyše 9 miliónov eur. Informoval o tom na dnešnom brífingu predseda predstavenstva Občianskeho združenia (OZ) Nie ropovodu Miroslav Dragun.
"Cez spoločnosť Bratislava Schwechat Pipeline sa už investovalo do projektu ropovodu 12 miliónov eur, z čoho slovenská strana zaplatila 9,25 milióna eur. Tieto peniaze podľa zástupkyne Transpetrolu boli použité na vykúpenie pozemkov pre ropovod na napájací bod Kittsee," tvrdí Dragun. Podľa jeho slov to znamená, že ministerstvo alebo Transpetrol klame. Minister hospodárstva Tomáš Malatinský (nominant Smeru-SD) sa totiž na stretnutí s bratislavským županom Pavlom Frešom (SDKÚ-DS) vyjadril, že nič ohľadom výstavby ropovodu cez Bratislavu ešte nie je rozhodnuté. "Z vyjadrení spoločnosti Transpetrol je okrem toho jasné, že sa počíta len s variantom cez Bratislavu, buď cez Dolnozemskú, alebo Einsteinovu," myslí si Dragun.
Rezort hospodárstva nedávno informoval, že ropovod sa stal strategickým projektom spoločného záujmu Európskej únie (EÚ). Podľa združenia tým ale ministerstvo porušilo nariadenie Európskej komisie (EK) o transparentnosti a komunikácii s verejnosťou. Podľa Draguna to totiž prikazuje investorom informovať o plánovaných projektoch v rámci verejných diskusií ešte počas prípravných fáz. "Doteraz ani jedna takáto verejná diskusia o projekte ropovodu nebola. Okrem toho ministerstvo stále tají všetky materiály o tomto projekte. Doteraz nepredstavilo ani jednu ekonomickú a technickú analýzu. Hovorkyňa Transpetrolu sa pritom včera pre portál energie-portal vyjadrila, že projekt ropovodu je takmer na 100 % pripravený na realizáciu," dodal Dragun.
Ministerstvo hospodárstva (MH) SR však považuje tvrdenia združenia, že klame, za nepravdivé. Podľa slov jeho hovorcu Stanislava Jurikoviča aktivisti svojou prílišnou aktivitou vytvárajú nepravdivý obraz o celom projekte výstavby ropovodu. "Návratnosť ropovodu je priamo závislá od definitívnej výšky investícií, ktoré sa odvíjajú od jasne definovanej trasy. Nakoľko tá je dnes zatiaľ riešená len variantne a má charakter technického trasovania, náklady na realizáciu projektu sa v závislosti od definitívne vybranej trasy v rámci takzvaného mestského koridoru pohybujú v rozpätí 110 až 150 miliónov eur," objasnil Jurikovič. Z celkovej sumy 12,5 milióna eur tvorí podiel štátu 76 %. Podľa rezortu si časť týchto prostriedkov vyžiadali štúdie realizovateľnosti, ako aj technické, geologické a ekonomické projekty. "Majoritná časť prostriedkov z uvedenej sumy, čo je približne 8,5 milióna eur, smerovala predovšetkým na zabezpečenie výkupu pozemkov a práv prechodov na území Rakúskej republiky, kadiaľ povedú až dve tretiny trasy ropovodu. Táto trasa je dnes pripravená takmer na 100 %. Jej vysporiadanie bolo realizované najmä v roku 2009," dodal Jurikovič.
"Cez spoločnosť Bratislava Schwechat Pipeline sa už investovalo do projektu ropovodu 12 miliónov eur, z čoho slovenská strana zaplatila 9,25 milióna eur. Tieto peniaze podľa zástupkyne Transpetrolu boli použité na vykúpenie pozemkov pre ropovod na napájací bod Kittsee," tvrdí Dragun. Podľa jeho slov to znamená, že ministerstvo alebo Transpetrol klame. Minister hospodárstva Tomáš Malatinský (nominant Smeru-SD) sa totiž na stretnutí s bratislavským županom Pavlom Frešom (SDKÚ-DS) vyjadril, že nič ohľadom výstavby ropovodu cez Bratislavu ešte nie je rozhodnuté. "Z vyjadrení spoločnosti Transpetrol je okrem toho jasné, že sa počíta len s variantom cez Bratislavu, buď cez Dolnozemskú, alebo Einsteinovu," myslí si Dragun.
Rezort hospodárstva nedávno informoval, že ropovod sa stal strategickým projektom spoločného záujmu Európskej únie (EÚ). Podľa združenia tým ale ministerstvo porušilo nariadenie Európskej komisie (EK) o transparentnosti a komunikácii s verejnosťou. Podľa Draguna to totiž prikazuje investorom informovať o plánovaných projektoch v rámci verejných diskusií ešte počas prípravných fáz. "Doteraz ani jedna takáto verejná diskusia o projekte ropovodu nebola. Okrem toho ministerstvo stále tají všetky materiály o tomto projekte. Doteraz nepredstavilo ani jednu ekonomickú a technickú analýzu. Hovorkyňa Transpetrolu sa pritom včera pre portál energie-portal vyjadrila, že projekt ropovodu je takmer na 100 % pripravený na realizáciu," dodal Dragun.
Ministerstvo hospodárstva (MH) SR však považuje tvrdenia združenia, že klame, za nepravdivé. Podľa slov jeho hovorcu Stanislava Jurikoviča aktivisti svojou prílišnou aktivitou vytvárajú nepravdivý obraz o celom projekte výstavby ropovodu. "Návratnosť ropovodu je priamo závislá od definitívnej výšky investícií, ktoré sa odvíjajú od jasne definovanej trasy. Nakoľko tá je dnes zatiaľ riešená len variantne a má charakter technického trasovania, náklady na realizáciu projektu sa v závislosti od definitívne vybranej trasy v rámci takzvaného mestského koridoru pohybujú v rozpätí 110 až 150 miliónov eur," objasnil Jurikovič. Z celkovej sumy 12,5 milióna eur tvorí podiel štátu 76 %. Podľa rezortu si časť týchto prostriedkov vyžiadali štúdie realizovateľnosti, ako aj technické, geologické a ekonomické projekty. "Majoritná časť prostriedkov z uvedenej sumy, čo je približne 8,5 milióna eur, smerovala predovšetkým na zabezpečenie výkupu pozemkov a práv prechodov na území Rakúskej republiky, kadiaľ povedú až dve tretiny trasy ropovodu. Táto trasa je dnes pripravená takmer na 100 %. Jej vysporiadanie bolo realizované najmä v roku 2009," dodal Jurikovič.
