Brusel 13. februára (TASR) - Rast hrubého domáceho produktu (HDP) EÚ sa na tento rok odhaduje na 0,8 percenta (1,6 % v roku 2024) a na 0,9 percenta v eurozóne (1,5 % v roku 2024). Ekonomický rast Slovenska by mal byť na úrovni 1,5 percenta v roku 2023 a dvoch percent v roku 2024. Vyplýva to zo zimných predbežných ekonomických prognóz, ktoré v pondelok zverejnila Európska komisia (EK), informuje spravodajca TASR.

Komisia spresnila, že takmer rok potom, ako Rusko zaútočilo na Ukrajinu, vstúpilo hospodárstvo EÚ do roku 2023 za lepších podmienok, než sa predpokladalo na jeseň. Zimná predbežná prognóza zvyšuje výhľad rastu na tento rok na 0,8 % v EÚ a 0,9 % v eurozóne.

Únia aj eurozóna sa tesne vyhnú technickej recesii, ktorá sa očakávala na prelome roka. V prognóze sa takisto mierne znižujú výhľady inflácie na roky 2023 aj 2024.

Po silnej expanzii v prvom polroku 2022 dynamika rastu v treťom štvrťroku poľavila, ale menej, než sa očakávalo. Napriek nepriaznivým otrasom sa hospodárstvo EÚ vyhlo v štvrtom štvrťroku hospodárskej recesii predpokladanej na jeseň. Ročná miera rastu na rok 2022 sa odhaduje na 3,5 % v EÚ aj v eurozóne.

Veľkoobchodné ceny plynu klesli výrazne pod predvojnovú úroveň. Trh práce EÚ pokračoval v dosahovaní dobrých výsledkov, pričom miera nezamestnanosti zostala do konca roka 2022 na historicky najnižšej úrovni 6,1 %.

Nepriaznivé vplyvy však zostávajú silné. Spotrebitelia a podniky čelia vysokým nákladom na energiu a jadrová inflácia v januári rástla, čo oslabuje kúpnu silu domácností. Keďže inflačné tlaky pretrvávajú, sprísňovanie menovej politiky bude pokračovať, čo zaťaží podnikateľskú činnosť a zabrzdí rast investícií.

Prognózovaná miera rastu na rok 2024 zostáva nezmenená, a to 1,6 % v EÚ a 1,5 % v eurozóne. Do konca prognózovaného obdobia má byť objem produkcie takmer o 1 % vyšší ako objem predpokladaný v jesennej prognóze.

Tri po sebe nasledujúce mesiace zmiernenia celkovej inflácie naznačujú, že jej maximum bolo prekonané. Potom, ako v októbri dosiahla historicky najvyššiu úroveň 10,6 %, inflácia klesla. Výhľad inflácie sa v porovnaní s jeseňou mierne upravil nadol, najmä vzhľadom na vývoj na trhu s energiou. Predpokladá sa, že celková inflácia v EÚ klesne z 9,2 % v roku 2022 na 6,4 % v roku 2023 a na 2,8 % v roku 2024. V eurozóne sa očakáva spomalenie z 8,4 % v roku 2022 na 5,6 % v roku 2023 a na 2,5 % v roku 2024.

Rozloženie rizík pre rast je vo všeobecnosti vyvážené. Domáci dopyt by mohol byť vyšší, než sa predpokladalo, ak by sa nedávny pokles veľkoobchodných cien plynu preniesol do spotrebiteľských cien výraznejšie a spotreba sa ukázala odolnejšia. Zvrátenie tohto poklesu však nemožno vylúčiť v kontexte pokračujúceho geopolitického napätia.

Riziká inflácie zostávajú spojené s vývojom na trhoch s energiou. Najmä v roku 2024 prevládajú riziká rastu inflácie, keďže cenové tlaky sa môžu ukázať rozsiahlejšie a dlhodobejšie, než sa očakávalo, ak by sa nadpriemerný rast miezd ustálil počas dlhšieho obdobia.

Zimná hospodárska prognóza aktualizuje jesennú hospodársku prognózu 2022, ktorá bola predložená 11. novembra a zameriavala sa na vývoj HDP a inflácie vo všetkých členských štátoch EÚ.

Prognóza závisí od čisto technického predpokladu, že ruská agresia voči Ukrajine nebude eskalovať, ale bude pokračovať počas celého prognózovaného obdobia. Opiera sa aj o súbor technických predpokladov, týkajúcich sa výmenných kurzov, úrokových sadzieb a cien komodít s koncovým dátumom 27. januára.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)

Slovenská ekonomika porastie rýchlejšie, ako vlani očakávali prognózy EÚ

Slovenská ekonomika bude rásť rýchlejšie, ako sa doteraz očakávalo, a to aj vďaka vládnym opatreniam na zníženie vplyvu rastúcich cien energií na domácnosti a podniky. Naznačili to zimné predbežné ekonomické prognózy pre krajiny EÚ, ktoré v pondelok zverejnila Európska komisia (EK), informuje spravodajca TASR.

Podľa prognóz EK by mal byť ekonomický rast Slovenska na úrovni 1,5 percenta v roku 2023 a v roku 2024 dosiahne dve percentá. Tohto roku by Slovensko malo mať tretí najväčší rast v eurozóne (po Írsku a Malte) a štvrtý v EÚ (aj po Rumunsku), na budúci rok však s deviatou priečkou v eurozóne a 12 pozíciou v EÚ už nebude medzi "rekordérmi" ekonomického rastu.

Slovenská ekonomika by mala rásť rýchlejšie, ako sa doteraz očakávalo, vďaka vládnym opatreniam na zníženie vplyvu rastúcich cien energií na domácnosti a podniky.

Očakáva sa, že celosvetový dopyt bude mať vplyv na hospodársku aktivitu, dotované ceny energií by mali v roku 2023 podporovať domácnosti a aj energeticky náročných exportérov.

Komisia očakáva, že novo oznámené vládne opatrenia pomôžu vyhnúť sa kríze v spotrebiteľských výdavkoch v roku 2023 znížením vplyvu vyšších cien energií. Zníženie reálnych miezd je však nastavené tak, aby udržalo úroveň rastu súkromnej spotreby.

Očakáva sa, že v rokoch 2023 a 2024 vzrastie export zo Slovenska, čo má umožniť zmiernenie problémov s dodávkami, a dotované ceny energií zlepšenie hospodárskej situácie vo veľkých exportných destináciách, ako je Nemecko.

Podľa predpokladov eurokomisie fondy EÚ výrazne prispejú k rastu investícií v roku 2023, dokonca ešte vo väčšej miere ako v roku 2022, aj keď sa očakáva, že prísnejšie podmienky financovania do určitej miery utlmia rast.

Inflácia na Slovensku v roku 2022 vyskočila na viac ako 12 % v dôsledku vysokých cien energií, čo sa premietlo do hlavných zložiek tovarov, najmä potravín.

Očakáva sa, že spotrebiteľské ceny potravín budú aj v roku 2023 rýchlo rásť a zostanú hlavnou hnacou silou inflácie podobne, ako to bolo v poslednom štvrťroku 2022. Očakáva sa tiež, že vysoké ceny energií udržia inflačné tlaky na širokom základe a napätý trh práce prispeje k trvalejšiemu rastu cien v sektore služieb.

Komisia predpokladá, že vládne intervenčné opatrenia budú v roku 2024 aspoň čiastočne zrušené, čím sa zvýši inflácia v oblasti energií. Aj preto možno predpovedať infláciu v roku 2023 na úrovni 9,7 % a v roku 2024 na úrovni 5,3 %.