Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tohtoročný rast HDP v takzvaných stálych cenách, ktorý dosiahol medziročne 2,4 %, bol však ovplyvnený aj poklesom úhrnnej cenovej hladiny.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 4. júna (TASR) - Prvý tohtoročný štvrťrok potvrdil, že ťahúňom rastu slovenskej ekonomiky bude na nejaký čas domáci dopyt.
Mení sa tak trend, ktorý sa začal po roku 2009, odkedy vplýval na rast hrubého domáceho produktu (HDP) najmä čistý export.
"Štrukturálne je to jednak domáca spotreba domácností, ale veľmi výrazne sa na tom podieľa aj konečná spotreba verejnej správy a tvorba hrubého fixného kapitálu," informoval na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave generálny riaditeľ sekcie makroekonomických štatistík Štatistického úradu (ŠÚ) SR František Bernadič.
Vplyv čistého exportu podľa neho ostáva nezanedbateľným, hoci už na HDP nedosahuje taký podiel ako domáci dopyt. Počas 1. štvrťroku medziročne narástla aj produkcia výroby (2,3 %), čo však bolo spôsobené aj bázickým efektom. Počas prvých troch mesiacov minulého roka bola totiž výrobná produkcia v SR relatívne nízka.
"Na prvé miesto sa v podstate dostala z hľadiska pridanej hodnoty v stálych cenách výroba strojov a zariadení inde nezaradená. Tam sme dosiahli nárast 35,1 %," konštatoval Bernadič a dodal, že na druhom mieste skončila výroba automobilov s rastom 32 %.
Tohtoročný rast HDP v takzvaných stálych cenách, ktorý dosiahol medziročne 2,4 %, bol však ovplyvnený aj poklesom úhrnnej cenovej hladiny. O niekoľko stotín percenta totiž klesli spotrebiteľské ceny a znížili sa aj produkčné cenové indexy, pri ktorých tento trend pokračuje z minulého roku. "V niektorých produkčných odvetviach klesli ceny dosť výrazne," uviedol Bernadič a dodal, že zníženie cien ovplyvňuje výrobné objemy, na základe ktorých sa prepočítava rast HDP v stálych cenách.
NBS: Slovenskej ekonomike pomohlo aj oživenie spotreby domácností
Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska sa v 1. štvrťroku tohto roka zvýšil na 2,4 % z 1,5 % vo štvrtom štvrťroku roku 2013. Ekonomický rast Slovenska potiahli svojou spotrebou aj domácnosti. Vo svojom komentári to uviedli analytici Národnej banky Slovenska (NBS).
Podľa analytikov oživenie v krajinách, ktoré patria medzi obchodných partnerov Slovenska, pomohlo aj exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky. "Slovenskí exportéri si aj v 1. štvrťroku 2014 pripísali trhové podiely, aj keď v nižšom rozsahu ako predchádzajúci štvrťrok a pravdepodobne iba na trhu s motorovými vozidlami a ich príslušenstvom," uviedli analytici v komentári.
Rast slovenskej ekonomiky však nebol založený iba na exporte. Ekonomike pomohlo aj oživenie spotreby slovenských domácností. "Po vyše piatich rokoch odkladania spotreby a občasného váhavého zvýšenia spotrebných výdavkov došlo k obratu a domácnosti konečne viditeľne zvýšili svoju spotrebu a prispeli k rastu HDP o 0,5 percentuálneho bodu (p.b.)," skonštatovali analytici NBS. Pod vyššiu spotrebu občanov sa podpísala nižšia inflácia, ako aj zvýšenie príjmov zo zamestnania. Preto domácnosti neboli podľa analytikov nútené siahať na svoje úspory, aby nimi pokryli zvýšenú spotrebu. "Domácnosti pravdepodobne ušetrili na nákupoch lacnejších potravín, čím im vznikol priestor na nákupy iných tovarov služieb," uviedli analytici.
Vládna spotreba tiež prispela k rastu domáceho dopytu, najmä v dôsledku odmien zamestnancov a úhrad zdravotných poisťovní. "Domáci dopyt by bol ešte vyšší, nebyť medzikvartálneho poklesu investícií kvôli bázickému efektu vysokej porovnávacej základne v poslednom štvrťroku 2013. Investície tak stiahli rast HDP o 0,3 p.b.," zdôvodnili analytici národnej banky.
Mení sa tak trend, ktorý sa začal po roku 2009, odkedy vplýval na rast hrubého domáceho produktu (HDP) najmä čistý export.
"Štrukturálne je to jednak domáca spotreba domácností, ale veľmi výrazne sa na tom podieľa aj konečná spotreba verejnej správy a tvorba hrubého fixného kapitálu," informoval na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave generálny riaditeľ sekcie makroekonomických štatistík Štatistického úradu (ŠÚ) SR František Bernadič.
Vplyv čistého exportu podľa neho ostáva nezanedbateľným, hoci už na HDP nedosahuje taký podiel ako domáci dopyt. Počas 1. štvrťroku medziročne narástla aj produkcia výroby (2,3 %), čo však bolo spôsobené aj bázickým efektom. Počas prvých troch mesiacov minulého roka bola totiž výrobná produkcia v SR relatívne nízka.
"Na prvé miesto sa v podstate dostala z hľadiska pridanej hodnoty v stálych cenách výroba strojov a zariadení inde nezaradená. Tam sme dosiahli nárast 35,1 %," konštatoval Bernadič a dodal, že na druhom mieste skončila výroba automobilov s rastom 32 %.
Tohtoročný rast HDP v takzvaných stálych cenách, ktorý dosiahol medziročne 2,4 %, bol však ovplyvnený aj poklesom úhrnnej cenovej hladiny. O niekoľko stotín percenta totiž klesli spotrebiteľské ceny a znížili sa aj produkčné cenové indexy, pri ktorých tento trend pokračuje z minulého roku. "V niektorých produkčných odvetviach klesli ceny dosť výrazne," uviedol Bernadič a dodal, že zníženie cien ovplyvňuje výrobné objemy, na základe ktorých sa prepočítava rast HDP v stálych cenách.
NBS: Slovenskej ekonomike pomohlo aj oživenie spotreby domácností
Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska sa v 1. štvrťroku tohto roka zvýšil na 2,4 % z 1,5 % vo štvrtom štvrťroku roku 2013. Ekonomický rast Slovenska potiahli svojou spotrebou aj domácnosti. Vo svojom komentári to uviedli analytici Národnej banky Slovenska (NBS).
Podľa analytikov oživenie v krajinách, ktoré patria medzi obchodných partnerov Slovenska, pomohlo aj exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky. "Slovenskí exportéri si aj v 1. štvrťroku 2014 pripísali trhové podiely, aj keď v nižšom rozsahu ako predchádzajúci štvrťrok a pravdepodobne iba na trhu s motorovými vozidlami a ich príslušenstvom," uviedli analytici v komentári.
Rast slovenskej ekonomiky však nebol založený iba na exporte. Ekonomike pomohlo aj oživenie spotreby slovenských domácností. "Po vyše piatich rokoch odkladania spotreby a občasného váhavého zvýšenia spotrebných výdavkov došlo k obratu a domácnosti konečne viditeľne zvýšili svoju spotrebu a prispeli k rastu HDP o 0,5 percentuálneho bodu (p.b.)," skonštatovali analytici NBS. Pod vyššiu spotrebu občanov sa podpísala nižšia inflácia, ako aj zvýšenie príjmov zo zamestnania. Preto domácnosti neboli podľa analytikov nútené siahať na svoje úspory, aby nimi pokryli zvýšenú spotrebu. "Domácnosti pravdepodobne ušetrili na nákupoch lacnejších potravín, čím im vznikol priestor na nákupy iných tovarov služieb," uviedli analytici.
Vládna spotreba tiež prispela k rastu domáceho dopytu, najmä v dôsledku odmien zamestnancov a úhrad zdravotných poisťovní. "Domáci dopyt by bol ešte vyšší, nebyť medzikvartálneho poklesu investícií kvôli bázickému efektu vysokej porovnávacej základne v poslednom štvrťroku 2013. Investície tak stiahli rast HDP o 0,3 p.b.," zdôvodnili analytici národnej banky.
