Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak by sa bezpečnostná situácia zásadným spôsobom zmenila, tento postup štátu by sa upravil.
Autor TASR
Bratislava 17. mája (TASR) – Ministerstvá vnútra a obrany musia v tomto roku spomedzi všetkých rezortov dodatočne šetriť najviac. Po tom, čo štát potrebuje po prekročení ďalšej hranice zákona o takzvanej dlhovej brzde usporiť 300 miliónov eur, vyše 100-miliónové škrtanie čaká aj všetky ministerstvá. Zvyšných 200 miliónov prinesie lepší výber daní. V dnešnej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to uviedol šéf rezortu financií Peter Kažimír (Smer-SD).
"Najväčší účet je vystavený ministerstvu vnútra. Zodpovedá to aj veľkosti jeho kapitoly, je to vyše 19 miliónov eur. Druhé v poradí je ministerstvo obrany so 17,7 miliónmi eur," vyčíslil Kažimír. Napríklad rezort životného prostredia musí ušetriť 1,8 milióna eur, ministerstvo kultúry skoro 8 miliónov eur a rezort financií 6 miliónov eur. "Požiadali sme správcov kapitol, aby nám dali rozpis, ktorých konkrétnych položiek sa to bude týkať," doplnil.
Väčšinu škrtov bude pre ministerstvá znamenať zoštíhľovanie bežných výdavkov, teda tovarov, služieb a miezd. Rezort financií však podľa Kažimíra určil položky, na ktoré sa siahať nebude. Sem patria napríklad platby pre školstvo či detské domovy, peniaze určené na štipendiá alebo poistné platené štátom.
V prípade škrtov v rezortoch vnútra a obrany má však Kažimír podľa vlastných slov zmiešaný pocit. "Pretože si treba uvedomiť, že sme vo zvláštnej bezpečnostnej situácii," zhodnotil. Ak by sa teda bezpečnostná situácia zásadným spôsobom zmenila, tento postup štátu by sa upravil.
Podľa Kažimírovho oponenta v diskusii, opozičného poslanca Národnej rady SR za Most-Híd Ivana Švejnu, je potrebné objektívne povedať, že Slovensko nie je jedinou krajinou, ktorá dáva do vyzbrojenia približne 1 % z hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa pravidiel NATO by sme pritom mali dávať do tejto oblasti 2 % HDP.
"V súčasnosti je v prvom rade potrebné mať verejné financie v poriadku. Nevidím veľký priestor na rapídne zvyšovanie financií do kapitoly ministerstva obrany," zhodnotil Švejna. Zároveň však upozornil že nielen množstvo peňazí je dôležité, ale aj spôsob, akým sa používajú.
"Najväčší účet je vystavený ministerstvu vnútra. Zodpovedá to aj veľkosti jeho kapitoly, je to vyše 19 miliónov eur. Druhé v poradí je ministerstvo obrany so 17,7 miliónmi eur," vyčíslil Kažimír. Napríklad rezort životného prostredia musí ušetriť 1,8 milióna eur, ministerstvo kultúry skoro 8 miliónov eur a rezort financií 6 miliónov eur. "Požiadali sme správcov kapitol, aby nám dali rozpis, ktorých konkrétnych položiek sa to bude týkať," doplnil.
Väčšinu škrtov bude pre ministerstvá znamenať zoštíhľovanie bežných výdavkov, teda tovarov, služieb a miezd. Rezort financií však podľa Kažimíra určil položky, na ktoré sa siahať nebude. Sem patria napríklad platby pre školstvo či detské domovy, peniaze určené na štipendiá alebo poistné platené štátom.
V prípade škrtov v rezortoch vnútra a obrany má však Kažimír podľa vlastných slov zmiešaný pocit. "Pretože si treba uvedomiť, že sme vo zvláštnej bezpečnostnej situácii," zhodnotil. Ak by sa teda bezpečnostná situácia zásadným spôsobom zmenila, tento postup štátu by sa upravil.
Podľa Kažimírovho oponenta v diskusii, opozičného poslanca Národnej rady SR za Most-Híd Ivana Švejnu, je potrebné objektívne povedať, že Slovensko nie je jedinou krajinou, ktorá dáva do vyzbrojenia približne 1 % z hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa pravidiel NATO by sme pritom mali dávať do tejto oblasti 2 % HDP.
"V súčasnosti je v prvom rade potrebné mať verejné financie v poriadku. Nevidím veľký priestor na rapídne zvyšovanie financií do kapitoly ministerstva obrany," zhodnotil Švejna. Zároveň však upozornil že nielen množstvo peňazí je dôležité, ale aj spôsob, akým sa používajú.
