Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Príčin je podľa viacero, a to slabé povedomie čínskej spoločnosti o SR, silné čínske komunity v okolitých krajinách, neprítomnosť veľkých ekonomických subjektov a firiem vlastnených občanmi SR.
Autor TASR
Bratislava 11. apríla (TASR) - Napriek dlhodobej tradícii spolupráce a vzájomného rešpektu SR nedokáže tak ako okolité krajiny vyťažiť z bezproblémových vzťahov s Čínskou ľudovou republikou (ČĽR) z minulosti a tieto využiť na aktívnejšiu spoluprácu. Uviedlo to Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v návrhu Koncepcie rozvoja hospodárskych vzťahov medzi SR a ČĽR na roky 2017 až 2020, ktorú dnes prerokoval a schválil vládny kabinet.
Príčin je podľa rezortu hospodárstva SR viacero, a to slabé povedomie čínskej spoločnosti o Slovensku, silné čínske komunity v okolitých krajinách, neprítomnosť veľkých ekonomických subjektov a firiem vlastnených výlučne slovenskými občanmi, ktoré by zároveň mali záujem o pôsobenie na čínskom trhu a iné. "Napriek týmto skutočnostiam existuje pre výraznejšie aktivity, v širokom spektre oblastí spolupráce s dôrazom na obchodno-ekonomické vzťahy, nevyužitý potenciál," spresnilo MH SR.
Koncepcia je spracovaná predovšetkým za účelom identifikovania príležitostí pre SR vo vzťahoch s ČĽR a predstavenia zámerov v okruhoch spolupráce, ako sú investície, podnikanie a obchod, doprava, cestovný ruch, ako aj výskum a inovácie. "Súčasne sú predstavené návrhy pre posilnenie funkcií Medzivládnej komisie pre hospodársku a obchodnú spoluprácu medzi SR a ČĽR, konkrétne posilnenie 'politického dialógu', riešenia vo vzťahu k zastupiteľskému úradu SR spolu s riešením vízových otázok, ako aj prezentácia Slovenska Číne," zdôvodnil rezort hospodárstva.
Návrh Koncepcie rozvoja hospodárskych vzťahov medzi SR a ČLR vypracovalo MH SR v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Ministerstvom financií SR a Ministerstvom dopravy a výstavby SR.
Intenzita vzťahov Číny s EÚ a osobitne s krajinami strednej a východnej Európy (SVE) si podľa MH SR vyžaduje špecifikovať rozhodujúce prístupy SR v tých oblastiach, ktoré sú pre spoločné riešenia najefektívnejšie a môžu sa využívať v krátkodobom, ale perspektívne v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte. SR pritom rešpektuje už prijaté rámce spolupráce, akými sú napríklad EÚ/ČĽR strategická agenda 2020 alebo Strednodobá agenda pre spoluprácu medzi ČĽR a krajinami SVE (tzv. formát spolupráce 16+1).
Osobitná časť materiálu sa venuje implementácii projektu "One Belt One Road" (OBOR), teda projektu tzv. Hodvábnej cesty, k čomu ako východisko slúži rámcové Memorandum o porozumení podpísané medzi SR a ČĽR v novembri 2015. V kapitole materiálu zameranej na prepravné koridory je uvedená identifikácia rozhodujúcej infraštruktúry v SR, ktorá je nevyhnutná nielen v kontexte projektu OBOR, ale celkovo pre podporu a využitie potenciálu Slovenska ako križovatky tovarových tokov východ – západ a sever – juh. Kľúčom k úspechu projektu je optimálne nastavenie systému výmeny informácií medzi SR a ČĽR v colnej oblasti, k čomu ako východisko slúži Memorandum o porozumení podpísané medzi colnými autoritami SR a ČĽR v novembri 2016 na stretnutí v Rige.
Príčin je podľa rezortu hospodárstva SR viacero, a to slabé povedomie čínskej spoločnosti o Slovensku, silné čínske komunity v okolitých krajinách, neprítomnosť veľkých ekonomických subjektov a firiem vlastnených výlučne slovenskými občanmi, ktoré by zároveň mali záujem o pôsobenie na čínskom trhu a iné. "Napriek týmto skutočnostiam existuje pre výraznejšie aktivity, v širokom spektre oblastí spolupráce s dôrazom na obchodno-ekonomické vzťahy, nevyužitý potenciál," spresnilo MH SR.
Koncepcia je spracovaná predovšetkým za účelom identifikovania príležitostí pre SR vo vzťahoch s ČĽR a predstavenia zámerov v okruhoch spolupráce, ako sú investície, podnikanie a obchod, doprava, cestovný ruch, ako aj výskum a inovácie. "Súčasne sú predstavené návrhy pre posilnenie funkcií Medzivládnej komisie pre hospodársku a obchodnú spoluprácu medzi SR a ČĽR, konkrétne posilnenie 'politického dialógu', riešenia vo vzťahu k zastupiteľskému úradu SR spolu s riešením vízových otázok, ako aj prezentácia Slovenska Číne," zdôvodnil rezort hospodárstva.
Návrh Koncepcie rozvoja hospodárskych vzťahov medzi SR a ČLR vypracovalo MH SR v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Ministerstvom financií SR a Ministerstvom dopravy a výstavby SR.
Intenzita vzťahov Číny s EÚ a osobitne s krajinami strednej a východnej Európy (SVE) si podľa MH SR vyžaduje špecifikovať rozhodujúce prístupy SR v tých oblastiach, ktoré sú pre spoločné riešenia najefektívnejšie a môžu sa využívať v krátkodobom, ale perspektívne v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte. SR pritom rešpektuje už prijaté rámce spolupráce, akými sú napríklad EÚ/ČĽR strategická agenda 2020 alebo Strednodobá agenda pre spoluprácu medzi ČĽR a krajinami SVE (tzv. formát spolupráce 16+1).
Osobitná časť materiálu sa venuje implementácii projektu "One Belt One Road" (OBOR), teda projektu tzv. Hodvábnej cesty, k čomu ako východisko slúži rámcové Memorandum o porozumení podpísané medzi SR a ČĽR v novembri 2015. V kapitole materiálu zameranej na prepravné koridory je uvedená identifikácia rozhodujúcej infraštruktúry v SR, ktorá je nevyhnutná nielen v kontexte projektu OBOR, ale celkovo pre podporu a využitie potenciálu Slovenska ako križovatky tovarových tokov východ – západ a sever – juh. Kľúčom k úspechu projektu je optimálne nastavenie systému výmeny informácií medzi SR a ČĽR v colnej oblasti, k čomu ako východisko slúži Memorandum o porozumení podpísané medzi colnými autoritami SR a ČĽR v novembri 2016 na stretnutí v Rige.
