Bratislava 22. novembra (TASR) – Na to, aby sa Slovensko mohlo v istotou pozerať do budúcnosti, predovšetkým vzhľadom na dramatické zmeny starnutia populácie a technologické trendy, potrebuje rozvoj na Rozpočet 2.0. Vyplýva to zo štúdie, ktorá je syntézou pohľadov odborníkov z Inštitútu finančnej politiky (IFP), Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP), Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) a Národnej banky Slovenska (NBS). Jednotliví odborníci ju predstavili v piatok na diskusnom podujatí NBS.

V štúdii sú identifikované oblasti, kde má SR ešte čo robiť, aby sa dostala do prvej ligy vo verejných financiách. Veľké medzery sú v záväznosti rozpočtu na strednodobom horizonte, v často procyklickej fiškálnej politike, využívaní analýz pri rozhodovaní, ako aj v praktickej implementácii princípov projektu Hodnoty za peniaze. "Štruktúru príjmov aj výdavkov by sme mali prispôsobiť najlepšej praxi, vykonať dôležité štrukturálne reformy a budovať inštitúcie, kapacity a zlepšovať procesy. V kombinácii s transparentnosťou sú kľúčom k zdravým a udržateľným verejným financiám, ktoré sú zase pevným základom pre budovanie lepšieho štátu pre občanov," konštatuje sa v štúdii.

Na to, aby sa Slovensko dostalo do elitného klubu, je z pohľadu odborníkov kľúčových desať priorít. Jednou z nich je lepšie rozpočtovanie. V súčasnosti je podľa štúdie trojročné rozpočtovanie len "formálne cvičenie". "Slovensko potrebuje zaviesť tvrdšie rozpočtové obmedzenia na strednodobom horizonte. Vhodným nástrojom sú podľa nás výdavkové limity, zohľadňujúce aj opatrenia v daniach a odvodoch," priblížili odborníci.

Rozpočtový proces je podľa nich potrebné prepojiť aj s hodnotou za peniaze. "Všetky opatrenia revízií výdavkov, ktoré zverejnil ÚHP s rezortnými kolegami, schválila vláda. Takmer žiadne sa však nenaplnili. Nemalo by to tak byť," podotkli odborníci v štúdii. Revízie výdavkov by podľa nich mali byť výlučne analytickým dokumentom, ktorý by reagoval na jasne formulované požiadavky vlády. Dodali, že opatrenia, ktoré prichádzajú od politikov, by mali byť tiež predmetom analýzy prínosov a nákladov.

Pri rozpočtových analýzach podľa odborníkov stále dominujú príjmy, výdavky a deficity, čo môže často vytvárať nebezpečné motivácie pre tvorcov hospodárskej politiky. "Preto sme veľkými zástancami profesionálneho manažmentu štátnych aktív a pasív," uvádza sa v štúdii. Na Slovensku zároveň podľa štúdie viac investujeme podľa politických preferencií ako na základe skutočných potrieb. Výsledok je, že dlhodobé strategické plány nie sú jasné. Odborníci navrhujú posilniť všetky fázy životného cyklu investícií.

Medzi kľúčové opatrenia podľa štúdie patrí prorastový daňový mix. Odporúča zvýšenie podielu nepriamych a majetkových daní. "Efektívny daňový systém by nemal príliš zaťažovať ekonomickú aktivitu a viac sa sústrediť na zdaňovanie spotreby, majetku a negatívnych externalít. Zároveň by daňový mix nemal prispievať k deformáciám, nespravodlivosti a nerovnosti v spoločnosti," podotkli odborníci.

Z hľadiska dlhodobého vplyvu na verejné financie je kľúčový aj dôchodkový systém. Hlavnou úlohou reformy dôchodkového zabezpečenia má byť zreálnenie sľubov v prvom pilieri, zvýšenie čistej výnosovosti v druhom pilieri a zvýšenie motivácie obyvateľov včas myslieť a sporiť na dôchodok aj dobrovoľne. V zdravotníctve spôsobuje podľa odborníkov nižšiu hodnotu za peniaze najmä neefektívna alokácia zdrojov.

Z pohľadu princípov rozpočtovania štúdia vyzdvihuje aj kvalitné ľudské zdroje. "Problém nie je veľkosť, ale štruktúra zamestnanosti. Celkový počet úradníkov je primeraný, chýbajú však zdravotné sestry a sociálni pracovníci a nevieme zaplatiť učiteľov," zdôraznili odborníci.

Dôraz by sa podľa nich mal klásť aj na vyššiu transparentnosť. "Rozpočet je vnímaný verejnosťou ako nezáživný a technický dokument, ktorému laik nemôže rozumieť. Celý dokument by sa mal zrozumiteľnejšie komunikovať odbornej aj laickej verejnosti a hovoriť v ňom jasnejšie o výsledkoch, ktoré ním chceme dosiahnuť," myslia si odborníci.

Súčasne poznamenávajú, že slovenské verejné financie sú predmetom aj celoeurópskeho záujmu. Pakt stability a rastu, ktorý je hlavným nástrojom na monitorovanie členských štátov v tejto oblasti, by sa mal podľa odborníkov vrátiť k pôvodnému zámeru mať európske pravidlá len pre vážne rozpočtové chyby. Väčší dôraz by sa však mal klásť na zohľadnenie nečakaných príjmov pri zmene štrukturálneho salda.