Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Životnú úroveň Slovákov ovplyvňuje nielen výška ich príjmov, ale aj možnosť dovoliť si za ne kúpiť rozličné tovary a služby.
Autor TASR
Bratislava 11. novembra (TASR) - Medzi jednotlivými regiónmi na Slovensku existujú neprehliadnuteľné rozdiely.
Kým v Bratislavskom kraji sú najvyššie platy, v Banskobystrickom kraji sú najdlhšie rady uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce. Vo svojej najnovšej analýze na odlišnosti medzi regiónmi poukázala Poštová banka.
"Viaceré prieskumy potvrdzujú, že Slovákov trápi predovšetkým vysoká miera nezamestnanosti. Najnižší podiel nezamestnaných eviduje Bratislavský kraj. Najdlhšie rady uchádzačov o zamestnanie evidujú úrady práce v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji. V týchto regiónoch je bez práce každý piaty ekonomicky aktívny obyvateľ," skonštatovala analytička Poštovej banky Eva Sadovská. Podľa jej slov životnú úroveň Slovákov ovplyvňuje nielen výška ich príjmov, ale aj možnosť dovoliť si za ne kúpiť rozličné tovary a služby. Najviac podľa analýzy zarábajú obyvatelia Bratislavského kraja, a to v priemere vyše 1000 eur. Naopak, najnižšie sumy vidia na výplatných páskach obyvatelia Prešovského kraja, a to v priemere iba niečo cez 600 eur.
Nie každý Slovák však pracuje a príjmy slovenských domácností sa tak skladajú aj zo starobných dôchodkov či sociálnych dávok. "Najvyšší hrubý mesačný príjem pripadá na jedného člena domácnosti v Bratislavskom kraji, a to 549 eur. Najnižšia suma 369 eur mesačne sa vzťahuje na jedného obyvateľa Prešovského kraja," približuje Sadovská. Obdobná situácia je aj v prípade výdavkov. Najvyššie ich v prepočte na jedného člena domácnosti eviduje Bratislavský kraj a najnižšie zase Prešovský kraj.
Naprieč celou republikou ale platí, že príjmy aj naďalej prevyšujú výdavky slovenských domácností. Podľa slov Sadovskej najvyššiu potenciálnu úsporu pritom každý mesiac evidujú v Bratislavskom kraji. Naopak, najmenší rozdiel medzi príjmami a výdavkami je vykázaný v Žilinskom kraji, a to 34 eur mesačne v prepočte na jedného člena domácnosti.
Bratislavský kraj vedie aj z pohľadu najvyšších úspor v bankách. Obyvatelia Bratislavského kraja majú na účtoch 16.027 eur na hlavu. "V tomto regióne sú tak vklady obyvateľstva v bankách približne päťnásobne vyššie ako v ostatných regiónoch na Slovensku," tvrdí Sadovská.
Hoci úverovanie Slovákov je v posledných rokoch neprehliadnuteľné, v drvivej väčšine regiónov sú vklady obyvateľstva aj naďalej vyššie ako úvery. Výnimkou je iba Banskobystrický kraj, kde majú ľudia o niečo viac peňazí z bánk požičaných, ako v nich uložených. Najvyšší objem úverov v prepočte na obyvateľa eviduje ale opäť Bratislavský kraj. Obyvatelia Bratislavy a jej okolia tak dlžia bankám takmer šesťnásobne vyššie sumy ako obyvatelia ostatných regiónov Slovenska.
Kým v Bratislavskom kraji sú najvyššie platy, v Banskobystrickom kraji sú najdlhšie rady uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce. Vo svojej najnovšej analýze na odlišnosti medzi regiónmi poukázala Poštová banka.
"Viaceré prieskumy potvrdzujú, že Slovákov trápi predovšetkým vysoká miera nezamestnanosti. Najnižší podiel nezamestnaných eviduje Bratislavský kraj. Najdlhšie rady uchádzačov o zamestnanie evidujú úrady práce v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji. V týchto regiónoch je bez práce každý piaty ekonomicky aktívny obyvateľ," skonštatovala analytička Poštovej banky Eva Sadovská. Podľa jej slov životnú úroveň Slovákov ovplyvňuje nielen výška ich príjmov, ale aj možnosť dovoliť si za ne kúpiť rozličné tovary a služby. Najviac podľa analýzy zarábajú obyvatelia Bratislavského kraja, a to v priemere vyše 1000 eur. Naopak, najnižšie sumy vidia na výplatných páskach obyvatelia Prešovského kraja, a to v priemere iba niečo cez 600 eur.
Nie každý Slovák však pracuje a príjmy slovenských domácností sa tak skladajú aj zo starobných dôchodkov či sociálnych dávok. "Najvyšší hrubý mesačný príjem pripadá na jedného člena domácnosti v Bratislavskom kraji, a to 549 eur. Najnižšia suma 369 eur mesačne sa vzťahuje na jedného obyvateľa Prešovského kraja," približuje Sadovská. Obdobná situácia je aj v prípade výdavkov. Najvyššie ich v prepočte na jedného člena domácnosti eviduje Bratislavský kraj a najnižšie zase Prešovský kraj.
Naprieč celou republikou ale platí, že príjmy aj naďalej prevyšujú výdavky slovenských domácností. Podľa slov Sadovskej najvyššiu potenciálnu úsporu pritom každý mesiac evidujú v Bratislavskom kraji. Naopak, najmenší rozdiel medzi príjmami a výdavkami je vykázaný v Žilinskom kraji, a to 34 eur mesačne v prepočte na jedného člena domácnosti.
Bratislavský kraj vedie aj z pohľadu najvyšších úspor v bankách. Obyvatelia Bratislavského kraja majú na účtoch 16.027 eur na hlavu. "V tomto regióne sú tak vklady obyvateľstva v bankách približne päťnásobne vyššie ako v ostatných regiónoch na Slovensku," tvrdí Sadovská.
Hoci úverovanie Slovákov je v posledných rokoch neprehliadnuteľné, v drvivej väčšine regiónov sú vklady obyvateľstva aj naďalej vyššie ako úvery. Výnimkou je iba Banskobystrický kraj, kde majú ľudia o niečo viac peňazí z bánk požičaných, ako v nich uložených. Najvyšší objem úverov v prepočte na obyvateľa eviduje ale opäť Bratislavský kraj. Obyvatelia Bratislavy a jej okolia tak dlžia bankám takmer šesťnásobne vyššie sumy ako obyvatelia ostatných regiónov Slovenska.
