Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
To znamená, že za doby poistenia v Japonsku budú mať osoby tam zamestnané a poistené nárok na proporcionálnu časť japonského dôchodku a opačne.
Autor TASR
Bratislava 23. marca (TASR) - Slovensko uzatvorilo zmluvu s Japonskom o sociálnom zabezpečení. Tento dokument dnes odsúhlasil parlament. Ide o prvú zmluvu v tejto oblasti medzi obidvoma krajinami.
Na Slovensku ku koncu októbra minulého roka pôsobilo 51 japonských spoločností, ktoré vytvorili 10.650 pracovných miest a zamestnaných na Slovensku bolo 83 občanov Japonska. V Japonsku je zamestnaných približne 250 Slovákov.
Na základe zmluvy sa budú vzájomne zhodnocovať nadobudnuté doby dôchodkového poistenia a vyplácať dávky dôchodkového zabezpečenia na územie Japonska a Slovenskej republiky. "To znamená, že za doby poistenia v Japonsku budú mať osoby tam zamestnané a poistené nárok na proporcionálnu časť japonského dôchodku a opačne. Pri príprave medzinárodných zmlúv v oblasti sociálneho zabezpečenia prioritne oslovujeme štáty, kde žije alebo pracuje veľká slovenská komunita," vysvetlil rezort práce.
Slovenské ani japonské právne predpisy totiž doteraz neumožňovali priznanie dôchodku za obdobie poistenia, ktoré nezakladá nárok na dôchodok v prípade, že neexistuje zmluvná úprava. "Zmluva sa z hľadiska osobného rozsahu vzťahuje na všetky osoby, ktoré podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného, alebo oboch zmluvných štátov a na ostatné osoby, ktoré odvodzujú svoje práva od týchto osôb," doplnilo ministerstvo s tým, že zmluva sa má vzťahovať na právne predpisy Slovenskej republiky týkajúce sa dôchodkového poistenia a na právne predpisy Japonska upravujúce japonské dôchodkové systémy.
Zmluvy o sociálnom zabezpečení sú založené na princípoch rovnosti občanov oboch štátov, spočítavaní období poistenia pre nárok na dôchodok, pričom každý štát vypláca dôchodky len za doby poistenia získané na jeho území. Taktiež sa prihliada na exportovateľnosť dávok a platiť má zásada poistenia len v jednom štáte.
Druhá časť zmluvy preto stanovuje všeobecné pravidlo podliehania právnym predpisom len jedného zmluvného štátu, a to toho, na ktorého území sa vykonáva zamestnanie alebo samostatná zárobková činnosť. "Obsahuje odlišnú právnu úpravu pre vyslaných zamestnancov, členov diplomatických misií a konzulárnych úradov a pre ďalšie osobitné kategórie osôb a možnosť spoločného rozhodnutia zmluvných strán o výnimkách," priblížil rezort práce.
Zmluva ustanovuje aj podmienky nároku na japonské či na slovenské dôchodkové dávky. Obsahuje aj ustanovenia týkajúce sa oslobodenia poplatkov a overovania, predkladania žiadostí či výplaty dávok. Náklady na dávky dôchodkového poistenia budú hradené z rozpočtu Sociálnej poisťovne.
Na Slovensku ku koncu októbra minulého roka pôsobilo 51 japonských spoločností, ktoré vytvorili 10.650 pracovných miest a zamestnaných na Slovensku bolo 83 občanov Japonska. V Japonsku je zamestnaných približne 250 Slovákov.
Na základe zmluvy sa budú vzájomne zhodnocovať nadobudnuté doby dôchodkového poistenia a vyplácať dávky dôchodkového zabezpečenia na územie Japonska a Slovenskej republiky. "To znamená, že za doby poistenia v Japonsku budú mať osoby tam zamestnané a poistené nárok na proporcionálnu časť japonského dôchodku a opačne. Pri príprave medzinárodných zmlúv v oblasti sociálneho zabezpečenia prioritne oslovujeme štáty, kde žije alebo pracuje veľká slovenská komunita," vysvetlil rezort práce.
Slovenské ani japonské právne predpisy totiž doteraz neumožňovali priznanie dôchodku za obdobie poistenia, ktoré nezakladá nárok na dôchodok v prípade, že neexistuje zmluvná úprava. "Zmluva sa z hľadiska osobného rozsahu vzťahuje na všetky osoby, ktoré podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného, alebo oboch zmluvných štátov a na ostatné osoby, ktoré odvodzujú svoje práva od týchto osôb," doplnilo ministerstvo s tým, že zmluva sa má vzťahovať na právne predpisy Slovenskej republiky týkajúce sa dôchodkového poistenia a na právne predpisy Japonska upravujúce japonské dôchodkové systémy.
Zmluvy o sociálnom zabezpečení sú založené na princípoch rovnosti občanov oboch štátov, spočítavaní období poistenia pre nárok na dôchodok, pričom každý štát vypláca dôchodky len za doby poistenia získané na jeho území. Taktiež sa prihliada na exportovateľnosť dávok a platiť má zásada poistenia len v jednom štáte.
Druhá časť zmluvy preto stanovuje všeobecné pravidlo podliehania právnym predpisom len jedného zmluvného štátu, a to toho, na ktorého území sa vykonáva zamestnanie alebo samostatná zárobková činnosť. "Obsahuje odlišnú právnu úpravu pre vyslaných zamestnancov, členov diplomatických misií a konzulárnych úradov a pre ďalšie osobitné kategórie osôb a možnosť spoločného rozhodnutia zmluvných strán o výnimkách," priblížil rezort práce.
Zmluva ustanovuje aj podmienky nároku na japonské či na slovenské dôchodkové dávky. Obsahuje aj ustanovenia týkajúce sa oslobodenia poplatkov a overovania, predkladania žiadostí či výplaty dávok. Náklady na dávky dôchodkového poistenia budú hradené z rozpočtu Sociálnej poisťovne.
