Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Umelá inteligencia patrí medzi strategické oblasti záujmu v EÚ, pretože je to podľa uvedenej spoločnosti jedna z kľúčových hnacích síl hospodárskeho rozvoja.
Autor TASR
Bratislava 6. apríla (TASR) - Slovenské podniky využívajú umelú inteligenciu (AI) najviac spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky (V4), za európskym priemerom však stále zaostávajú. AI v roku 2021 používalo 5,2 % firiem v SR, pričom priemer v krajinách Európskej únie (EÚ) je 7,9 %. V piatok o tom informovala poradenská a informačno-technologická (IT) spoločnosť Enehano.
Umelá inteligencia patrí medzi strategické oblasti záujmu v EÚ, pretože je to podľa uvedenej spoločnosti jedna z kľúčových hnacích síl hospodárskeho rozvoja. Odborníci na digitalizáciu z firmy však zdôrazňujú, že obavy z vplyvu AI na zamestnanosť sú neadekvátne. Umelá inteligencia totiž podľa nich v mnohých segmentoch nedokáže úplne nahradiť človeka a jej úspešné využitie si vyžaduje spoluprácu medzi ľuďmi a technológiami.
Ekonomický rast a konkurencieschopnosť sú podľa slov spoločnosti veľmi úzko prepojené s tým, ako krajiny a firmy v nich dokážu využívať údaje a nové technológie. AI má najväčšie využitie vo finančnom a IT sektore, uviedla spoločnosť na základe Eurostatu. Riešenia umelej inteligencie sa však využívajú aj v doprave a logistike, v obchode, marketingu či energetike.
"Umelá inteligencia a strojové učenie sa využívajú v rôznych aplikáciách vrátane automatizácie procesov, zlepšovania zákazníckych skúseností, optimalizácie riadenia dodávateľského reťazca či v prediktívnej údržbe a optimalizácii výroby a logistiky," konštatuje Eduard Gers, odborník na digitalizáciu zo spoločnosti. Doplnil, že vývoj samotnej AI je však náročný a tretina európskych firiem preto siaha po zdieľanej infraštruktúre, respektíve cloudových službách od medzinárodných spoločností, ako napríklad Google, Amazon či Microsoft.
Zavádzanie umelej inteligencie má vplyv na uhlíkovú stopu aj produktivitu práce. Think tank Európskeho parlamentu odhaduje, že AI pomôže znížiť globálne emisie skleníkových plynov o 1,5 % až 4 % a môže priniesť do roku 2035 rast produktivity práce od 11 % do 37 %, uviedla firma.
Zavádzanie umelej inteligencie však spôsobí zánik niektorých pracovných pozícií. Európske štatistiky uvádzajú, že 14 % pracovných miest v krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj sa dá ľahko automatizovať a podstatným zmenám by mohlo čeliť ďalších 32 %. Gers však vysvetľuje, že zavádzanie moderných technológií pomôže vytvoriť nové a lepšie pracovné miesta. V oblasti komunikácie so zákazníkmi je však nevyhnutné zabezpečiť skôr omnichannel prístup, ktorý využíva všetky kanály.
Umelá inteligencia je kľúčovým prvkom k digitálnej transformácii Európskej únie. Aj EÚ si však uvedomuje výzvy v tejto súvislosti. Európska komisia preto pripravuje reguláciu AI.
Umelá inteligencia patrí medzi strategické oblasti záujmu v EÚ, pretože je to podľa uvedenej spoločnosti jedna z kľúčových hnacích síl hospodárskeho rozvoja. Odborníci na digitalizáciu z firmy však zdôrazňujú, že obavy z vplyvu AI na zamestnanosť sú neadekvátne. Umelá inteligencia totiž podľa nich v mnohých segmentoch nedokáže úplne nahradiť človeka a jej úspešné využitie si vyžaduje spoluprácu medzi ľuďmi a technológiami.
Ekonomický rast a konkurencieschopnosť sú podľa slov spoločnosti veľmi úzko prepojené s tým, ako krajiny a firmy v nich dokážu využívať údaje a nové technológie. AI má najväčšie využitie vo finančnom a IT sektore, uviedla spoločnosť na základe Eurostatu. Riešenia umelej inteligencie sa však využívajú aj v doprave a logistike, v obchode, marketingu či energetike.
"Umelá inteligencia a strojové učenie sa využívajú v rôznych aplikáciách vrátane automatizácie procesov, zlepšovania zákazníckych skúseností, optimalizácie riadenia dodávateľského reťazca či v prediktívnej údržbe a optimalizácii výroby a logistiky," konštatuje Eduard Gers, odborník na digitalizáciu zo spoločnosti. Doplnil, že vývoj samotnej AI je však náročný a tretina európskych firiem preto siaha po zdieľanej infraštruktúre, respektíve cloudových službách od medzinárodných spoločností, ako napríklad Google, Amazon či Microsoft.
Zavádzanie umelej inteligencie má vplyv na uhlíkovú stopu aj produktivitu práce. Think tank Európskeho parlamentu odhaduje, že AI pomôže znížiť globálne emisie skleníkových plynov o 1,5 % až 4 % a môže priniesť do roku 2035 rast produktivity práce od 11 % do 37 %, uviedla firma.
Zavádzanie umelej inteligencie však spôsobí zánik niektorých pracovných pozícií. Európske štatistiky uvádzajú, že 14 % pracovných miest v krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj sa dá ľahko automatizovať a podstatným zmenám by mohlo čeliť ďalších 32 %. Gers však vysvetľuje, že zavádzanie moderných technológií pomôže vytvoriť nové a lepšie pracovné miesta. V oblasti komunikácie so zákazníkmi je však nevyhnutné zabezpečiť skôr omnichannel prístup, ktorý využíva všetky kanály.
Umelá inteligencia je kľúčovým prvkom k digitálnej transformácii Európskej únie. Aj EÚ si však uvedomuje výzvy v tejto súvislosti. Európska komisia preto pripravuje reguláciu AI.
