Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Po rozpade Československa si ľudia na nové mince a bankovky museli počkať. Vlády sa rozhodli okolkovať staré federálne bankovky, než sa začali tlačiť a raziť nové platidlá.
Autor TASR
Bratislava 28. decembra (TASR) – Česko na Slovensko ekonomicky nedoplácalo tak, ako si to myslela časť českej politickej reprezentácie. V rozhovore pre Tablet.TV to skonštatoval bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska Marián Tkáč.
O sebe uviedol, že patril do úzkeho kruhu ekonómov, ktorí sa nebáli samostatnosti Slovenskej republiky. „Bol som presvedčený, že sa na Slovensko nedopláca. To bol jeden z dôvodov, prečo sme sa osamostatňovali, že sa na nás vraj doplácalo. Mal som to spočítané. Ekonomicky sme na to mali,“ tvrdí Tkáč.
Po rozpade Československa si ľudia na nové mince a bankovky museli počkať. Vlády sa rozhodli okolkovať staré federálne bankovky, než sa začali tlačiť a raziť nové platidlá. „Existoval orgán, ktorý sa volal menová rada. Boli v nej traja Česi, traja Slováci. Keď sme sa stretli 8. januára v Brne s českým guvernérom národnej banky, tak mi prezradil, že Česi už kolkujú peniaze a my sme ešte ani kolky nemali,“ spomína Tkáč. Tzv. kolkovanie označil za dobrý krok. „Bolo by nedobré pre Slovensko, keby sa neoznačilo, ktoré peniaze sú naše. Zaplavili by nás neoznačené peniaze a bola by tu inflácia,“ myslí si Tkáč.
Skončenie menovej únie prišlo podľa neho rýchlo. „Pátral som po tom, že prečo. Bolo to zrejme pre to, aby sa v neprospech Slovenska dostali peniaze, devízy len na českú stranu,“ tvrdí Tkáč. Hovorilo sa aj o tom, že česká strana už v roku 1992 dávala tlačiť svoju menu, a to ešte v čase existencie federácie. „Myslím si, že to nebola mena, ale kolky na okolkovanie peňazí. Naše kolky mali slovenský štátny znak. České nemali žiadny znak a mám informácie, že boli zaplatené z federálnych zdrojov a s odôvodnením, že to budú kolky použité na privatizáciu,“ dodal Tkáč.
O sebe uviedol, že patril do úzkeho kruhu ekonómov, ktorí sa nebáli samostatnosti Slovenskej republiky. „Bol som presvedčený, že sa na Slovensko nedopláca. To bol jeden z dôvodov, prečo sme sa osamostatňovali, že sa na nás vraj doplácalo. Mal som to spočítané. Ekonomicky sme na to mali,“ tvrdí Tkáč.
Po rozpade Československa si ľudia na nové mince a bankovky museli počkať. Vlády sa rozhodli okolkovať staré federálne bankovky, než sa začali tlačiť a raziť nové platidlá. „Existoval orgán, ktorý sa volal menová rada. Boli v nej traja Česi, traja Slováci. Keď sme sa stretli 8. januára v Brne s českým guvernérom národnej banky, tak mi prezradil, že Česi už kolkujú peniaze a my sme ešte ani kolky nemali,“ spomína Tkáč. Tzv. kolkovanie označil za dobrý krok. „Bolo by nedobré pre Slovensko, keby sa neoznačilo, ktoré peniaze sú naše. Zaplavili by nás neoznačené peniaze a bola by tu inflácia,“ myslí si Tkáč.
Skončenie menovej únie prišlo podľa neho rýchlo. „Pátral som po tom, že prečo. Bolo to zrejme pre to, aby sa v neprospech Slovenska dostali peniaze, devízy len na českú stranu,“ tvrdí Tkáč. Hovorilo sa aj o tom, že česká strana už v roku 1992 dávala tlačiť svoju menu, a to ešte v čase existencie federácie. „Myslím si, že to nebola mena, ale kolky na okolkovanie peňazí. Naše kolky mali slovenský štátny znak. České nemali žiadny znak a mám informácie, že boli zaplatené z federálnych zdrojov a s odôvodnením, že to budú kolky použité na privatizáciu,“ dodal Tkáč.
