Bratislava 22. mája (TASR) – Odchýlka schodku v rozpočte v roku 2019 od stanoveného cieľového deficitu bola najvyššia od roku 2010. Upozornila na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Podľa rady vtedajšia vláda v nedostatočnej miere reagovala na riziká v rozpočte. Deficit verejnej správy vlani dosiahol úroveň 1,3 % hrubého domáceho produktu (HDP), pričom rozpočet mal byť vyrovnaný.

„Rozpočet už v čase jeho schvaľovania obsahoval významné riziká, z ktorých väčšinu RRZ identifikovala aj v predchádzajúcich rokoch a pravidelne sa napĺňali,“ podotkla rada. Ako dodala, boli to riziká, ktoré nie sú dôsledkom neistoty vývoja, ale úprav rozpočtu zameraných na zvýšenie priestoru pre jeho výdavky, čo znížilo reálnosť dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu. „Riziká neboli počas roka kompenzované neočakávanými pozitívnymi vplyvmi, čo len zvýrazňuje nutnosť zostavovania rozpočtu na základe realistických predpokladov,“ myslí si predseda RRZ Ivan Šramko.

Vláda podľa RRZ reagovala na odchyľovanie sa od cieľa neskoro, kompenzačné opatrenia boli nedostatočné a sčasti len formálne. Ako dodala rada, Ministerstvo financií (MF) SR zverejnilo návrh úsporných opatrení až na jeseň 2019.

Ako skonštatovala rada, po zohľadnení vplyvu ekonomického vývoja, jednorazových efektov, úrokových nákladov či ostatných vplyvov prispeli nové opatrenia prijaté vo verejnej správe k zhoršeniu fiškálnej pozície o 0,5 percentuálneho bodu (p. b.) HDP. „Medziročne sa tak zhoršila aj dlhodobá udržateľnosť verejných financií,“ upozornila rada.

Aj hrubý dlh dosiahol o 0,7 % HDP vyššiu hodnotu oproti predpokladom a bol na úrovni 48 % HDP. Medziročne však dlh klesol o 1,5 p. b. HDP, podľa rady sa tak stalo v dôsledku zníženia hotovostnej rezervy štátu o 1,2 % HDP. Dlh tak prvýkrát od roku 2012 klesol podľa rady veľmi tesne pod prvú hranicu sankčných pásiem dlhovej brzdy.

RRZ však kritizuje odsúvanie dosiahnutia strednodobého cieľa a opakované neplnenie rozpočtových cieľov, a to napriek dobrým časom. Prejavilo sa to v pomalšom poklese dlhu, ktorého úroveň mohla byť podľa odhadov RRZ o 10 % HDP nižšia oproti súčasnému stavu.

„Nevyužitie obdobia pozitívneho ekonomického vývoja na výraznejšie zníženie dlhu znamená v čase negatívneho ekonomického vývoja nielen obmedzenia pre rozsah vládnych opatrení na podporu ekonomiky, ale aj výraznejší rast zadlženia s nadväzujúcimi negatívnymi dôsledkami na udržateľnosť verejných financií,“ uzavrel Šramko.