Bratislava 14. novembra (TASR) - Pri rozpočtových cieľoch existuje v rokoch 2019 a 2020 riziko na úrovni 0,6 % hrubého domáceho produktu (HDP), hlavne v nedaňových príjmoch, hospodárení samospráv a zdravotníctve. To by v prípade jeho naplnenia znamenalo, že dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2019 a vyrovnaného rozpočtu v roku 2020 bude možné len prijatím dodatočných opatrení. Uviedli to v stredu na brífingu členovia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ivan Šramko, Juraj Kotian a Anetta Čaplánová pri hodnotení vládou schváleného návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2021.

Podľa predsedu RRZ Ivana Šramka priaznivé ekonomické podmienky výrazným spôsobom prispievajú k zlepšovaniu hospodárenia verejných financií. Z pohľadu naplnenia zámerov zákona o rozpočtovej zodpovednosti vláda v návrhu rozpočtu nevyužíva tieto pozitíva na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

Šramko pripomenul, že v roku 2018 vláda odhaduje deficit verejnej správy vo výške 0,6 % HDP, čo je menej ako rozpočtovaný cieľ na úrovni 0,83 % HDP. V ďalších rokoch predpokladá postupné zlepšovanie deficitu z úrovne 0,1 % HDP v roku 2019 až k mierne prebytkovému rozpočtu na úrovni 0,2 % HDP v roku 2021. Podľa prepočtov Ministerstva financií (MF) SR by mal predložený rozpočet viesť k splneniu strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2019.

V súlade s deklarovanými cieľmi vláda podľa Šramka očakáva aj znižovanie dlhu z odhadovanej úrovne 48,7 % HDP v roku 2018 na úroveň 44,8 % HDP do roku 2021, čím by sa dlh dostal mimo sankčných pásiem dlhového limitu v roku 2018 a mal by sa udržať mimo nich počas celého horizontu, a to aj napriek postupnému klesaniu jeho hraníc od roku 2018.

Úroveň dlhu by mala podľa RRZ klesnúť v roku 2018 mimo sankčných pásiem, v roku 2019 až 2021 však existuje riziko mierneho prekročenia prvej hranice. Vládou plánované zlepšenie hospodárenia v roku 2019 bude prispievať k zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií. "Ciele v rokoch 2020 a 2021, ktoré zhoršujú hospodárenie vlády v porovnaní so scenárom nezmenených politík budú viesť naopak k celkovému zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti," konštatovali v hodnotení členovia RRZ.

RRZ podľa Šramka vníma pozitívne, že Ministerstvo financií SR predstavilo návrh zavedenia výdavkových limitov. "Je však potrebné stanoviť jasný časový plán, vrátane testovania aj na historických údajoch, s cieľom urýchliť ich implementáciu," podčiarkol.

"Transparentnosť a dôveryhodnosť rozpočtu by sa zvýšila posilnením záväznosti používania daňových prognóz schválených nezávislým výborom a nezávislým posudzovaním výšky nedaňových príjmov," dodal predseda RRZ.

"Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2021 spĺňa kritéria Paktu stability a rastu a Programové vyhlásenie vlády. Na horizonte rozpočtu cielime prebytkové hospodárenie a už na budúci rok by Slovensko malo mať takmer vyrovnaný rozpočet. Každé jedno číslo výsledkov hospodárenia a očakávaného vývoja predstavuje historický rekord. Rozpočet sa zakladá na dobrom ekonomickom raste, čo potvrdila aj rozpočtová rada, ktorá rovnako ako ministerstvo financií vidí dodržanie strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2019," uviedol v reakcii na brífing RRZ rezort financií.

Podľa MF SR riziká, ktoré v minulosti pomenovala rozpočtová rada, nepriniesli vo výsledku zhoršenie hospodárenia verejnej správy. "Podobne postupuje aj teraz. Ministerstvo financií SR si však za predloženým rozpočtom stojí a považuje stanovené ciele za realistické," podčiarklo MF SR.

"Rovnako pozitívny vývoj bude mať aj dlh, ktorý klesne mimo sankčných pásiem a dosiahne hodnotu 44,8 % HDP v roku 2021. Samotná rozpočtová rada za pozitívum označila, že aj po zahrnutí rizík sa úroveň dlhu bude znižovať vďaka trvalým opatreniam vlády, ktoré zlepšujú čisté bohatstvo Slovenskej republiky," dodal slovenský rezort financií.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vznikla na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v roku 2012 ako nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky.