Bratislava 15. augusta (TASR) - Vláda disponuje viacerými nástrojmi, ktorými môže spomaliť čerpanie výdavkov a tak konsolidovať verejné financie v prípade nepriaznivého vývoja počas roka. Na strane príjmov môže mimoriadne zvýšiť niektoré dane alebo pokúsiť sa zvýšiť nedaňové príjmy, napríklad predajom majetku. Ide však o opatrenia, ktoré sú už veľmi ťažko realizovateľné do konca roka a mali by relatívne malý vplyv na výsledné hospodárenie. Myslí si to predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ivan Šramko.

Slovenská ekonomika zaznamenala v druhom štvrťroku tohto roka spomalenie, keď rástla 1,9-percentným tempom, zatiaľ čo začiatkom roka bolo tempo na úrovni 3,7 %. Čísla prekvapili aj rezort financií, minister Ladislav Kamenický (Smer-SD) nevylúčil ohrozenie cieľa vyrovnaného hospodárenia v tomto roku, ak bude ekonomika naďalej spomaľovať. Preto vyzval koaličných ministrov k šetreniu. "Spomalenie rastu hrubého domáceho produktu (HDP) oproti predpokladom rozpočtu prináša negatívne riziko pre hospodárenie verejnej správy najmä cez nižšie daňové príjmy a rast výdavkov naviazaných na ekonomický cyklus (napríklad podpora v nezamestnanosti). V kontexte slovenských financií je toto riziko umocnené tým, že samotný rozpočet v sebe obsahuje riziká, ktoré RRZ identifikovala už v čase jeho schvaľovania," podotkol pre TASR Šramko.

Rizikami, na ktoré RRZ upozorňovala, boli napríklad nadhodnotené nedaňové príjmy, podhodnotené výdavky samospráv a štátneho rozpočtu. "Viaceré z týchto rizík sa opakujú každoročne, pričom v predchádzajúcich rokoch boli kompenzované najmä rastom daňových príjmov nad očakávania aj vďaka ekonomickému vývoju. Keďže v roku 2019 zrejme pozitívne prekvapenia v ekonomike budú chýbať, riziká rozpočtu môžu v plnej miere prispieť k zhoršeniu deficitu," vysvetľuje Šramko.

Na strane výdavkov by sa vláda mohla podľa Šramka zamerať na ich viazanie, ako aj presúvanie investícií plánovaných na daný rok do nasledujúcich rokov, čím príde k úspore oproti rozpočtu. "Presúvanie investícií do ďalších rokov však zlepší hospodárenie iba krátkodobo, keďže prenesené výdavky budú čerpané v nasledujúcich rokoch, čo prispeje k zhoršeniu salda. Zároveň platí, že v iných výdavkových oblastiach, najmä v oblasti kompenzácií zamestnancov či výdavkov na medzispotrebu, je prijatie konsolidačných opatrení v priebehu roka náročnejšie," podotkol Šramko.

Prijatie trvalých konsolidačných opatrení by podľa neho bolo potrebné zohľadniť v novom návrhu rozpočtu, ktorý by mal byť predložený na rokovanie vlády začiatkom októbra. Rozpočtová rada monitoruje a hodnotí vývoj hospodárenia pravidelne. Každý mesiac v rámci rozpočtového semaforu zverejňuje aktualizáciu rizík pre saldo rozpočtu, pričom akékoľvek nové opatrenia prijaté v závere roka plánuje priebežne vyhodnocovať. Šramko upozorňuje, že podľa aktuálneho odhadu RRZ môže deficit dosiahnuť až 975 miliónov eur, teda 1,02 % HDP, ak vláda neprijme dodatočné opatrenia.