Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko sa vďaka rýchlo rastúcim výdavkom odchýlilo z cesty k vyrovnanému rozpočtu už v roku 2018, čo podľa Šramka potvrdila aj vláda schválením výdavkového stropu na rok 2020 minulý mesiac
Autor TASR
Bratislava 12. februára (TASR) - Nové vládne opatrenia ako zavedenie 13. dôchodku, zvýšenie prídavku na dieťa, či zrušenie diaľničných známok prehĺbia deficit rozpočtu verejnej správy. Upozorňuje na to na sociálnej sieti predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ivan Šramko.
Slovensko sa vďaka rýchlo rastúcim výdavkom odchýlilo z cesty k vyrovnanému rozpočtu už v roku 2018, čo podľa Šramka potvrdila aj vláda schválením výdavkového stropu na rok 2020 minulý mesiac. "RRZ upozornila, že na to, aby sa v roku 2020 splnili vládou schválené výdavkové stropy, budú sa musieť prijať opatrenia vo výške 1,2 % hrubého domáceho produktu (HDP), teda 1,2 miliardy eur a schválenie ďalších, nových výdavkov na rok 2020 nad rámec schváleného rozpočtu bez kompenzačných opatrení zvyšuje riziko nedodržania tohto vládou stanoveného limitu," priblížil Šramko.
Z rovnakých dôvodov prijatie nových vládnych opatrení bez kompenzačných opatrení zvyšuje riziká na dosiahnutie vládou stanoveného cieľa pre deficit rozpočtu na úrovni 0,49 % HDP v tomto roku. Nové vládne výdavkové opatrenia by deficit rozpočtu verejnej správy prehĺbili podľa Šramkových slov o dodatočných takmer 0,5 % HDP v roku 2020 a 0,8 % HDP v ďalších rokoch, čím by sa v roku 2021 priblížil deficit k hranici troch percent HDP a k prekročeniu tejto hranice by bez kompenzačných opatrení mohlo dôjsť v roku 2022.
"Hranica deficitu vo výške troch percent HDP je dôležitá aj z hľadiska európskych pravidiel Paktu stability a rastu. Jej prekročenie môže viesť k uloženiu finančnej pokuty," hovorí Šramko. Z pohľadu európskych pravidiel je však rovnako dôležité predchádzať tomu, aby krajina prekročila túto hranicu.
"Pri relatívne priaznivom ekonomickom vývoji, bez ekonomického poklesu alebo iných externých negatívnych šokov, sa zhoršovanie hospodárenia považuje za porušenie tzv. preventívnej časti Paktu stability a rastu, čo môže viesť k spusteniu procedúry zo strany Európskej komisie. Tie komisia vyhodnocuje dvakrát ročne, pri posudzovaní programu stability a návrhu rozpočtu," upozornil predseda RRZ.
Takýto negatívny vývoj by podľa neho viedol aj k pretrvávajúcemu neplneniu národných pravidiel o vyrovnanom rozpočte a pravdepodobne by viedol k udržaniu úrovne dlhu v sankčných pásmach dlhovej brzdy aj v ďalších rokoch.
Avizované opatrenia vládou sa z pohľadu RRZ prijímajú narýchlo, bez riadnej diskusie o nevyhnutnosti týchto krokov, bez štandardného legislatívneho procesu a bez predstavenia kompenzačných opatrení.
Slovensko sa vďaka rýchlo rastúcim výdavkom odchýlilo z cesty k vyrovnanému rozpočtu už v roku 2018, čo podľa Šramka potvrdila aj vláda schválením výdavkového stropu na rok 2020 minulý mesiac. "RRZ upozornila, že na to, aby sa v roku 2020 splnili vládou schválené výdavkové stropy, budú sa musieť prijať opatrenia vo výške 1,2 % hrubého domáceho produktu (HDP), teda 1,2 miliardy eur a schválenie ďalších, nových výdavkov na rok 2020 nad rámec schváleného rozpočtu bez kompenzačných opatrení zvyšuje riziko nedodržania tohto vládou stanoveného limitu," priblížil Šramko.
Z rovnakých dôvodov prijatie nových vládnych opatrení bez kompenzačných opatrení zvyšuje riziká na dosiahnutie vládou stanoveného cieľa pre deficit rozpočtu na úrovni 0,49 % HDP v tomto roku. Nové vládne výdavkové opatrenia by deficit rozpočtu verejnej správy prehĺbili podľa Šramkových slov o dodatočných takmer 0,5 % HDP v roku 2020 a 0,8 % HDP v ďalších rokoch, čím by sa v roku 2021 priblížil deficit k hranici troch percent HDP a k prekročeniu tejto hranice by bez kompenzačných opatrení mohlo dôjsť v roku 2022.
"Hranica deficitu vo výške troch percent HDP je dôležitá aj z hľadiska európskych pravidiel Paktu stability a rastu. Jej prekročenie môže viesť k uloženiu finančnej pokuty," hovorí Šramko. Z pohľadu európskych pravidiel je však rovnako dôležité predchádzať tomu, aby krajina prekročila túto hranicu.
"Pri relatívne priaznivom ekonomickom vývoji, bez ekonomického poklesu alebo iných externých negatívnych šokov, sa zhoršovanie hospodárenia považuje za porušenie tzv. preventívnej časti Paktu stability a rastu, čo môže viesť k spusteniu procedúry zo strany Európskej komisie. Tie komisia vyhodnocuje dvakrát ročne, pri posudzovaní programu stability a návrhu rozpočtu," upozornil predseda RRZ.
Takýto negatívny vývoj by podľa neho viedol aj k pretrvávajúcemu neplneniu národných pravidiel o vyrovnanom rozpočte a pravdepodobne by viedol k udržaniu úrovne dlhu v sankčných pásmach dlhovej brzdy aj v ďalších rokoch.
Avizované opatrenia vládou sa z pohľadu RRZ prijímajú narýchlo, bez riadnej diskusie o nevyhnutnosti týchto krokov, bez štandardného legislatívneho procesu a bez predstavenia kompenzačných opatrení.
