Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vysokoškoláci si zarobia na brigádach väčšinou do 250 EUR, stabilnú prácu počas štúdia nájde len máloktorý z nich.
Autor OTS
Bratislava 9. októbra (OTS) - Slovenskí vysokoškoláci sú pracovití. Až 71% z nich stíha spojiť štúdium s prácou. Len máloktorému sa však podarí nájsť si stabilnú prácu v odbore, ktorý študuje (27%). Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý realizovala v uplynulých týždňoch spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., na vzorke 1000 respondentov.
Aj keď sa väčšina vysokoškolákov snaží nájsť si prácu a nadobudnúť prax v študovanom odbore, reálne sa to podarí len máloktorému z nich. Väčšinou sú preto ochotní vziať aj prácu, ktorá nespĺňa ich predstavy. Študentské časy tak u nich zostanú natrvalo spojené napríklad s prácou čašníka, hostesky, plavčíka, či animátora. „Približne 79% vysokoškolákov si zarobí brigádnickými aktivitami do 250 EUR mesačne. Príjem do 500 EUR priznalo 19% opýtaných“ spresňuje Richard Lörincz marketingový riaditeľ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Najčastejšie uvádzaným dôvodom prečo sa budúci magistri, doktori, či inžinieri naďalej spoliehajú na rodičovskú podporu je snaha sústrediť sa výlučne na náročné štúdium (44%). Takmer 9% opýtaných odrádza od práce popri štúdiu nízky zárobok. Rovnaké percento vysokoškolákov tvrdí, že pracovať chcú, nemajú však príležitosť zarobiť si vlastné peniaze.
Hlad zje veľa peňazí
Z neľahko zarobených peňazí si plne hradí náklady na štúdium len približne štvrtina vysokoškolákov (22%). Viac než polovica (52%) sa ale snaží uľahčiť život svojim rodičom a náklady na štúdium si hradia aspoň čiastočne a 26% pripúšťa, že zarobené peniaze míňajú radšej na iné veci. Študenti si za zarobené peniaze najčastejšie kupujú jedlo (49%), nasleduje nákup oblečenia, obuvi, či elektroniky (24%) a približne 10% zo zarobenej sumy minú na zábavu.
Pozitívnym výsledkom prieskumu je fakt, že slovenskí študenti sú finančne zodpovední. Približne 82% študentov potvrdilo, že sa snažia šetriť, a to či už zarobené alebo darované peniaze. „Takmer polovica (48%) si odmieta peniaze požičiavať, aj keď ich nemajú dostatok. Ak však núdza pritlačí, s prosbou o finančnú podporu sa obracajú najmä na svojich rodičov a príbuzných (39%). Zdá sa, že tento spôsob získania peňazí nepovažujú za pôžičku v pravom slova zmysle. Väčšina študentov má však veľký problém obrátiť sa s rovnakou prosbou na svojich kamarátov, či aktuálnych partnerov. Aj preto ich o peniaze požiada len niečo nad 10%“ uzatvára Richard Lörincz.
Aj keď sa väčšina vysokoškolákov snaží nájsť si prácu a nadobudnúť prax v študovanom odbore, reálne sa to podarí len máloktorému z nich. Väčšinou sú preto ochotní vziať aj prácu, ktorá nespĺňa ich predstavy. Študentské časy tak u nich zostanú natrvalo spojené napríklad s prácou čašníka, hostesky, plavčíka, či animátora. „Približne 79% vysokoškolákov si zarobí brigádnickými aktivitami do 250 EUR mesačne. Príjem do 500 EUR priznalo 19% opýtaných“ spresňuje Richard Lörincz marketingový riaditeľ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Najčastejšie uvádzaným dôvodom prečo sa budúci magistri, doktori, či inžinieri naďalej spoliehajú na rodičovskú podporu je snaha sústrediť sa výlučne na náročné štúdium (44%). Takmer 9% opýtaných odrádza od práce popri štúdiu nízky zárobok. Rovnaké percento vysokoškolákov tvrdí, že pracovať chcú, nemajú však príležitosť zarobiť si vlastné peniaze.
Hlad zje veľa peňazí
Z neľahko zarobených peňazí si plne hradí náklady na štúdium len približne štvrtina vysokoškolákov (22%). Viac než polovica (52%) sa ale snaží uľahčiť život svojim rodičom a náklady na štúdium si hradia aspoň čiastočne a 26% pripúšťa, že zarobené peniaze míňajú radšej na iné veci. Študenti si za zarobené peniaze najčastejšie kupujú jedlo (49%), nasleduje nákup oblečenia, obuvi, či elektroniky (24%) a približne 10% zo zarobenej sumy minú na zábavu.
Pozitívnym výsledkom prieskumu je fakt, že slovenskí študenti sú finančne zodpovední. Približne 82% študentov potvrdilo, že sa snažia šetriť, a to či už zarobené alebo darované peniaze. „Takmer polovica (48%) si odmieta peniaze požičiavať, aj keď ich nemajú dostatok. Ak však núdza pritlačí, s prosbou o finančnú podporu sa obracajú najmä na svojich rodičov a príbuzných (39%). Zdá sa, že tento spôsob získania peňazí nepovažujú za pôžičku v pravom slova zmysle. Väčšina študentov má však veľký problém obrátiť sa s rovnakou prosbou na svojich kamarátov, či aktuálnych partnerov. Aj preto ich o peniaze požiada len niečo nad 10%“ uzatvára Richard Lörincz.
