Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Od začiatku tohto roku sa zvyšuje frekvencia vyhlásení štátnej správy (MPRV SR) ale aj prvovýrobcov a spracovateľov v poľnohospodárstve a potravinárstve.
Autor OTS
Bratislava 27. júna (OTS) - Od začiatku tohto roku sa zvyšuje frekvencia vyhlásení štátnej správy (MPRV SR) ale aj prvovýrobcov a spracovateľov v poľnohospodárstve a potravinárstve, reprezentovaná najmä vyhláseniami predstaviteľov SPPK ale i PKS o znižujúcom sa podiele ponuky a predaja slovenských potravinárskych výrobkov v sieti maloobchodu. Tieto vyhlásenia sú prezentované v médiách na základe vykonávaných vlastných prieskumov resp. prostredníctvom prieskumných agentúr, podľa ktorých je súčasný podiel slovenských potravinárskych výrobkov v ponuke maloobchodu na úrovni cca 42 – 44%.
Obchod dlhodobo poukazuje na nesprávne používanú metodiku vykonávaných prieskumov, kde prieskumné agentúry nemerajú podiel predaja slovenských výrobkov na celkovom maloobchodnom predaji potravinárskeho tovaru, ale merajú podiel zastúpenia slovenských výrobkov v ponuke maloobchodu, t.j. počet „vystavených“ slovenských výrobkov z celkového počtu vystavených výrobkov toho ktorého sortimentu (napr. mlieko, jogurty, múka a pod.) na pultoch maloobchodu. Z pohľadu obchodu nie je rozhodujúci počet druhov v ponuke (domácich či dovážaných), ale denný maloobchodný obrat v tej – ktorej položke. Aj preto sa vykazované údaje medzi prvovýrobou, spracovateľským priemyslom a obchodom líšia. Podľa vlastného merania sa podiel predaja slovenských výrobkov v jednotlivých obchodných systémoch (COOP, TESCO, Billa, AHOLD, Kaufland, CBA...) pohybuje v rozpätí cca 54 – 72 %.
Obchod je posledným článkom distribučného reťazca, ktorý vníma zákazníka a je zodpovedný za kvalitu, bezpečnosť, cenovú úroveň a sortimentnú štruktúru ponúkaných a predávaných výrobkov a poskytovania služieb. Obchod, poznajúc potreby a požiadavky spotrebiteľov – aj na základe mnohých realizovaných prieskumov spotrebiteľského správania a prieskumov jeho požiadaviek – sa snaží prispôsobiť ponuku na regáloch maloobchodu požiadavkám a potrebám zákazníkov a to nielen v sortimentnej štruktúre, ale aj v požadovanej cenovej hladine s dôrazom na vysokú kvalitu a bezpečnosť výrobkov.
Je však nevyhnutné zdôrazniť, že základným problémom nízkej konkurencieschopnosti slovenskej prvovýroby a slovenského potravinárskeho spracovateľského priemyslu je skutočnosť, že slovenská poľnohospodárska a potravinárska veľmi poklesla. Výraznou mierou k tomu prispievajú aj agrodotácie, ktoré sme pri vstupe do EÚ nevynegociovali na dostatočnej úrovni a máme ich jedny z najnižších v rámci krajín EÚ. Dotácie do poľnohospodárskej prvovýroby znižujú náklady na výrobu a v dôsledku podstatne nižšieho objemu dotácií pre slovenské poľnohospodárstvo sú potom výrobky z iných členských štátov (najmä z tzv. "starých" členských štátov) neporovnateľne lacnejšie ako slovenské. Rovnako je potrebné poukázať na skutočnosť, že DPH na potraviny vo výške 20% (jedna z najvyšších v rámci krajín EÚ) ovplyvňuje konečnú cenu potravín pre spotrebiteľa.
Túto skutočnosť podčiarkuje aj stanovisko Agrárnej komory Slovenska (AKS), ktorá sa pred niekoľkými dňami obrátila písomne na predsedu vlády SR so žiadosťou o pomoc a upozornilo premiéra na problémy slovenského poľnohospodárstva. Podľa vyjadrenia AKS má Slovenská republika šieste najnižšie priame platby v rámci spoločného trhu z fondov Európskej únie a to vo výške 206 eur/ha. V roku 2012 v rámci modulácií krátenia priamych podpôr na úrovni štyroch percent z celkového počtu žiadateľov nad 24 hektárov boli postihnutí všetci žiadatelia, hlavne podnikatelia v živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výrobe. Aj v tomto roku podporil Európsky parlament krátenie tohtoročných priamych platieb poľnohospodárom o ďalších 4,2%. Toto rozhodnutie bezprostredne ohrozuje zamestnanosť na vidieku a reálne sa to dotkne takmer každého, kto ešte v poľnohospodárskej prvovýrobe na Slovensku produkuje a usiluje sa zvýšiť podiel slovenských výrobkov na našom trhu.
Naše poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel výrazne stráca konkurenčnú schopnosť v dôsledku toho, že sa neustále zhoršuje podnikateľské prostredie v tomto odvetví. Dôkazom je pokles sebestačnosti v poľnohospodárskej produkcii a výrobe potravín, ktorá za posledných 20 rokov poklesla z takmer plnej saturácie na súčasnú úroveň cca 45 – 46 % potrieb Slovenska!
Je preto potrebné akcentovať nevyhnutnosť zvýšenia konkurencieschopnosti našich poľnohospodárov a potravinárov, ako aj nevyhnutnosť dodržiavania trvalej úrovne požadovanej kvality, množstevných a sortimentných dodávok v súlade s požiadavkami obchodných systémov. Vo všetkých týchto aspektoch je obchod pripravený vyvinúť maximálne úsilie pre zlepšenie situácie v slovenskej poľnohospodárskej prvovýrobe a potravinárskom spracovateľskom priemysle, ako aj pri vyrovnaní úrovne agrodotácii v rámci členských štátov EÚ s cieľom zlepšenia súčasnej situácie v ponuke domácich produktov na vnútornom trhu SR.
Pokiaľ nedôjde k systémovému riešeniu revitalizácie poľnohospodárskej prvovýroby a žiaducemu rozvoju slovenského agro-potravinárskeho priemyslu, ostane zvyšovanie podielu predaja slovenských výrobkov a zabezpečenie 80% potravinovej sebestačnosti len v rovine dlhodobej vízie.
Zväz obchodu a cestovného ruchu SR
Obchod dlhodobo poukazuje na nesprávne používanú metodiku vykonávaných prieskumov, kde prieskumné agentúry nemerajú podiel predaja slovenských výrobkov na celkovom maloobchodnom predaji potravinárskeho tovaru, ale merajú podiel zastúpenia slovenských výrobkov v ponuke maloobchodu, t.j. počet „vystavených“ slovenských výrobkov z celkového počtu vystavených výrobkov toho ktorého sortimentu (napr. mlieko, jogurty, múka a pod.) na pultoch maloobchodu. Z pohľadu obchodu nie je rozhodujúci počet druhov v ponuke (domácich či dovážaných), ale denný maloobchodný obrat v tej – ktorej položke. Aj preto sa vykazované údaje medzi prvovýrobou, spracovateľským priemyslom a obchodom líšia. Podľa vlastného merania sa podiel predaja slovenských výrobkov v jednotlivých obchodných systémoch (COOP, TESCO, Billa, AHOLD, Kaufland, CBA...) pohybuje v rozpätí cca 54 – 72 %.
Obchod je posledným článkom distribučného reťazca, ktorý vníma zákazníka a je zodpovedný za kvalitu, bezpečnosť, cenovú úroveň a sortimentnú štruktúru ponúkaných a predávaných výrobkov a poskytovania služieb. Obchod, poznajúc potreby a požiadavky spotrebiteľov – aj na základe mnohých realizovaných prieskumov spotrebiteľského správania a prieskumov jeho požiadaviek – sa snaží prispôsobiť ponuku na regáloch maloobchodu požiadavkám a potrebám zákazníkov a to nielen v sortimentnej štruktúre, ale aj v požadovanej cenovej hladine s dôrazom na vysokú kvalitu a bezpečnosť výrobkov.
Je však nevyhnutné zdôrazniť, že základným problémom nízkej konkurencieschopnosti slovenskej prvovýroby a slovenského potravinárskeho spracovateľského priemyslu je skutočnosť, že slovenská poľnohospodárska a potravinárska veľmi poklesla. Výraznou mierou k tomu prispievajú aj agrodotácie, ktoré sme pri vstupe do EÚ nevynegociovali na dostatočnej úrovni a máme ich jedny z najnižších v rámci krajín EÚ. Dotácie do poľnohospodárskej prvovýroby znižujú náklady na výrobu a v dôsledku podstatne nižšieho objemu dotácií pre slovenské poľnohospodárstvo sú potom výrobky z iných členských štátov (najmä z tzv. "starých" členských štátov) neporovnateľne lacnejšie ako slovenské. Rovnako je potrebné poukázať na skutočnosť, že DPH na potraviny vo výške 20% (jedna z najvyšších v rámci krajín EÚ) ovplyvňuje konečnú cenu potravín pre spotrebiteľa.
Túto skutočnosť podčiarkuje aj stanovisko Agrárnej komory Slovenska (AKS), ktorá sa pred niekoľkými dňami obrátila písomne na predsedu vlády SR so žiadosťou o pomoc a upozornilo premiéra na problémy slovenského poľnohospodárstva. Podľa vyjadrenia AKS má Slovenská republika šieste najnižšie priame platby v rámci spoločného trhu z fondov Európskej únie a to vo výške 206 eur/ha. V roku 2012 v rámci modulácií krátenia priamych podpôr na úrovni štyroch percent z celkového počtu žiadateľov nad 24 hektárov boli postihnutí všetci žiadatelia, hlavne podnikatelia v živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výrobe. Aj v tomto roku podporil Európsky parlament krátenie tohtoročných priamych platieb poľnohospodárom o ďalších 4,2%. Toto rozhodnutie bezprostredne ohrozuje zamestnanosť na vidieku a reálne sa to dotkne takmer každého, kto ešte v poľnohospodárskej prvovýrobe na Slovensku produkuje a usiluje sa zvýšiť podiel slovenských výrobkov na našom trhu.
Naše poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel výrazne stráca konkurenčnú schopnosť v dôsledku toho, že sa neustále zhoršuje podnikateľské prostredie v tomto odvetví. Dôkazom je pokles sebestačnosti v poľnohospodárskej produkcii a výrobe potravín, ktorá za posledných 20 rokov poklesla z takmer plnej saturácie na súčasnú úroveň cca 45 – 46 % potrieb Slovenska!
Je preto potrebné akcentovať nevyhnutnosť zvýšenia konkurencieschopnosti našich poľnohospodárov a potravinárov, ako aj nevyhnutnosť dodržiavania trvalej úrovne požadovanej kvality, množstevných a sortimentných dodávok v súlade s požiadavkami obchodných systémov. Vo všetkých týchto aspektoch je obchod pripravený vyvinúť maximálne úsilie pre zlepšenie situácie v slovenskej poľnohospodárskej prvovýrobe a potravinárskom spracovateľskom priemysle, ako aj pri vyrovnaní úrovne agrodotácii v rámci členských štátov EÚ s cieľom zlepšenia súčasnej situácie v ponuke domácich produktov na vnútornom trhu SR.
Pokiaľ nedôjde k systémovému riešeniu revitalizácie poľnohospodárskej prvovýroby a žiaducemu rozvoju slovenského agro-potravinárskeho priemyslu, ostane zvyšovanie podielu predaja slovenských výrobkov a zabezpečenie 80% potravinovej sebestačnosti len v rovine dlhodobej vízie.
Zväz obchodu a cestovného ruchu SR
