Stromy sú staré a pomaly prestávajú odčerpávať z ovzdušia skleníkový oxid uhličitý. Dôsledky môžu mať nielen ekologický, ale aj ekonomický charakter.
Autor TASR
Praha 20. augusta (TASR) - Európskym lesom dochádza dych, napísal na svojej internetovej stránke český denník E15. Upozornila na to vedecká štúdia publikovaná v časopise Nature Climate Change. Navyše, staršie stromy sú menej odolné voči útokom škodcov, lámu sa počas búrok, alebo ich ľahšie ničia ohne. Navyše, v niektorých častiach Európy lesy začínajú miznúť.
To všetko podľa štúdie znamená, že európske lesy nebudú časom dostatočne pohlcovať emisie produkované v energetike, priemysle a doprave. Ďalej sa v nej konštatuje, že "sa myslelo, že toto tempo vydrží ešte desiatky rokov, ale teraz to vyzerá tak, že sa lesy pomaly blížia k bodu nasýtenia. Aby sme úlohu lesov v pohlcovaní skleníkových plynov udržali, treba zmeniť lesnícke stratégie".
Na štúdii pracovali vedci z Fínska, Holandska, Švajčiarska a Talianska.
Ak sa trend nezmení, európske lesy prestanú absorbovať kysličník uhličitý o necelých 20 rokov. Uviedol to Gert-Jan Nabuurs z Wagingenskej univerzity, ktorý skupinu expertov viedol. Paradoxné je, že v Európe je najviac lesov za posledné storočia. Lenže čím sú stromy staršie a rastú pomalšie, tým menej oxidu uhličitého dokážu spracovať.
Nabuurs a jeho skupina navrhujú, aby sa začalo s výberovým výrubom lesov a ich opätovným zakladaním. Omladzovanie by vraj potrebovali najmä lesy v Nemecku a vo Francúzsku.
Bez týchto opatrení sa môže dostať pod tlak aj Európska únia, pokiaľ ide o plnenie cieľov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov. Do roku 2020 chce EÚ znížiť emisie v porovnaní s rokom 1990 o 20 %. Objem kysličníka uhličitého, ktorý dokážu pohltiť európske lesy, sa pritom môže do tohto cieľa započítať.
Wagingenská univerzita sa v Holandsku ako jediná špecializuje na témy zdravé potraviny a zdravé životné prostredie.
To všetko podľa štúdie znamená, že európske lesy nebudú časom dostatočne pohlcovať emisie produkované v energetike, priemysle a doprave. Ďalej sa v nej konštatuje, že "sa myslelo, že toto tempo vydrží ešte desiatky rokov, ale teraz to vyzerá tak, že sa lesy pomaly blížia k bodu nasýtenia. Aby sme úlohu lesov v pohlcovaní skleníkových plynov udržali, treba zmeniť lesnícke stratégie".
Na štúdii pracovali vedci z Fínska, Holandska, Švajčiarska a Talianska.
Ak sa trend nezmení, európske lesy prestanú absorbovať kysličník uhličitý o necelých 20 rokov. Uviedol to Gert-Jan Nabuurs z Wagingenskej univerzity, ktorý skupinu expertov viedol. Paradoxné je, že v Európe je najviac lesov za posledné storočia. Lenže čím sú stromy staršie a rastú pomalšie, tým menej oxidu uhličitého dokážu spracovať.
Nabuurs a jeho skupina navrhujú, aby sa začalo s výberovým výrubom lesov a ich opätovným zakladaním. Omladzovanie by vraj potrebovali najmä lesy v Nemecku a vo Francúzsku.
Bez týchto opatrení sa môže dostať pod tlak aj Európska únia, pokiaľ ide o plnenie cieľov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov. Do roku 2020 chce EÚ znížiť emisie v porovnaní s rokom 1990 o 20 %. Objem kysličníka uhličitého, ktorý dokážu pohltiť európske lesy, sa pritom môže do tohto cieľa započítať.
Wagingenská univerzita sa v Holandsku ako jediná špecializuje na témy zdravé potraviny a zdravé životné prostredie.