Podľa premiéra Lesy SR často čelia kritike, že len ťažia a devastujú prírodu, ale ak les postihne ťažká kalamita, tak to inak nejde.
Autor TASR
,aktualizované Hrochoť/Kriváň 4. novembra (TASR) – Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) a ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (SNS) prišli v pondelok na rokovanie s vedením štátneho podniku Lesy SR do Kriváňa s návrhom zmeniť znenie zákona o rozpočte na budúci rok, ktorý prikazuje lesníkom odviesť do štátneho rozpočtu minimálne päť miliónov eur ako povinný odvod. Štát chce odvod podniku ponechať, ale požaduje za to viac nových stromov.
"Tento odvod nebudeme od Lesov SR požadovať, ponecháme ho priamo štátnemu podniku, ale budeme za to žiadať zintenzívnenie výsadby nových stromov, respektíve použitia menej invazívnych metód ťažby a v niektorých častiach lesov, napríklad tých, ktoré sú blízko Bratislavy a sú skôr využívané na rekreačné účely, aby sa niekde ťažba mierne utlmila," reagoval Pellegrini v Hrochoti na Kyslinkách, kam s podpredsedníčkou vlády prišli za lesníkmi priamo do terénu a videli ťažbu kalamitného dreva aj s pomocou ťažných koní.
Podľa premiéra Lesy SR často čelia kritike, že len ťažia a devastujú prírodu, ale ak les postihne ťažká kalamita, tak to inak nejde.
"Chceme, aby následky boli čo najmiernejšie, a preto s pani podpredsedníčkou hľadáme možnosti, aby sme obnovu zdynamizovali," zdôvodnil premiér s tým, že po rokovaní s lesníkmi bude zrejmé, čo za päť miliónov eur ponúknu. "Ak nič, tak radšej tie peniaze zoberieme do štátneho rozpočtu," poznamenal.
Matečná zdôraznila, že v niektorých lokalitách ako Kyslinky sa nepoužívajú ťažké mechanizmy, ale najmä ťažné kone. Šetrné spôsoby hospodárenia však nielenže nie sú pre lesníkov jednoduché, ale aj finančne nákladné.
"Lykožrútová kalamita, ktorá je v celej Európe, spôsobuje, že cena za drevo je mimoriadne nízka. Príjem za drevo nie je taký, ako bol po minulé roky. Takto by sa Lesom SR uľavilo," uviedla ministerka.
Premiér tiež pripomenul, že medzi ochranármi a lesníkmi by už konečne malo dôjsť k zmiereniu, konštruktívnej, odbornej a vecnej diskusii, čo ďalej s lesmi, ako ich chrániť a mať z nich aj úžitok.
"Opäť máme na Slovensku akoby nejaký "džihád", kedy sme rozdelení na dva nezmieriteľné tábory. Jedni od rána do večera nadávajú na tých, ktorí naše lesy spravujú, druhí, ktorí pracujú v ťažkých podmienkach, sa musia brániť a vysvetľovať. Pokrikovanie dvoch táborov nevedie k ničomu, treba konštruktívnu, pokojnú diskusiu," dodal Pellegrini.
"Tento odvod nebudeme od Lesov SR požadovať, ponecháme ho priamo štátnemu podniku, ale budeme za to žiadať zintenzívnenie výsadby nových stromov, respektíve použitia menej invazívnych metód ťažby a v niektorých častiach lesov, napríklad tých, ktoré sú blízko Bratislavy a sú skôr využívané na rekreačné účely, aby sa niekde ťažba mierne utlmila," reagoval Pellegrini v Hrochoti na Kyslinkách, kam s podpredsedníčkou vlády prišli za lesníkmi priamo do terénu a videli ťažbu kalamitného dreva aj s pomocou ťažných koní.
Podľa premiéra Lesy SR často čelia kritike, že len ťažia a devastujú prírodu, ale ak les postihne ťažká kalamita, tak to inak nejde.
"Chceme, aby následky boli čo najmiernejšie, a preto s pani podpredsedníčkou hľadáme možnosti, aby sme obnovu zdynamizovali," zdôvodnil premiér s tým, že po rokovaní s lesníkmi bude zrejmé, čo za päť miliónov eur ponúknu. "Ak nič, tak radšej tie peniaze zoberieme do štátneho rozpočtu," poznamenal.
Matečná zdôraznila, že v niektorých lokalitách ako Kyslinky sa nepoužívajú ťažké mechanizmy, ale najmä ťažné kone. Šetrné spôsoby hospodárenia však nielenže nie sú pre lesníkov jednoduché, ale aj finančne nákladné.
"Lykožrútová kalamita, ktorá je v celej Európe, spôsobuje, že cena za drevo je mimoriadne nízka. Príjem za drevo nie je taký, ako bol po minulé roky. Takto by sa Lesom SR uľavilo," uviedla ministerka.
Premiér tiež pripomenul, že medzi ochranármi a lesníkmi by už konečne malo dôjsť k zmiereniu, konštruktívnej, odbornej a vecnej diskusii, čo ďalej s lesmi, ako ich chrániť a mať z nich aj úžitok.
"Opäť máme na Slovensku akoby nejaký "džihád", kedy sme rozdelení na dva nezmieriteľné tábory. Jedni od rána do večera nadávajú na tých, ktorí naše lesy spravujú, druhí, ktorí pracujú v ťažkých podmienkach, sa musia brániť a vysvetľovať. Pokrikovanie dvoch táborov nevedie k ničomu, treba konštruktívnu, pokojnú diskusiu," dodal Pellegrini.