Oproti pôvodným zámerom rezortu bude v prípade schválenia tohto návrhu prolongácia podpory pre určené spoločnosti povinná.
Autor TASR
Bratislava 13. apríla (TASR) – Približne 440 najväčších dodávateľov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov (OZE), najmä z fotovoltických elektrární, by malo dostávať štátnu podporu na vyrobenú elektrinu o päť rokov dlhšie. Zároveň sa im však pomerne zníži výška podpory a štát tak ročne ušetrí okolo 70 miliónov eur. To umožní splatiť historický dlh distribučným spoločnostiam a po ukončení dotovania výroby elektriny z domáceho uhlia po roku 2023 možno aj zníženie cien elektrickej energie. V utorok to na tlačovej konferencii povedal štátny tajomník ministerstva hospodárstva (MH) SR Karol Galek.
Práve extrémne vysoká prevádzková podpora fotovoltických elektrární spustených v roku 2010 a 2011 podľa Galeka spôsobila výrazné zvýšenie cien energie a v posledných rokoch pre nízko stanovenú tarifu za prevádzku systému vznikol dlh štátu voči distribučným spoločnostiam vo výške okolo 400 miliónov eur. Necelú polovicu štát uhradil z rozpočtu, no zvyšok má byť splatený práve z financií usporených predĺžením podpory.
MH po sprevádzkovaní vysokonapäťového prepojenia medzi Slovenskom a Maďarskom minulý týždeň oznámilo, že bude možné pripojiť do sústavy ďalších 407 megawattov výkonu z obnoviteľných zdrojov. "Toto chceme robiť bez toho, aby to malo vplyv na cenu elektriny," zdôraznil Galek. Rezort preto plánuje podporiť iba investície do výstavby nových zdrojov a nie ich prevádzkovanie. Podľa Galeka bude na tieto účely vyčlenená do roku 2030 z plánu obnovy, fondov EÚ a z modernizačného fondu približne miliarda eur.
Oproti pôvodným zámerom rezortu bude v prípade schválenia tohto návrhu prolongácia podpory pre určené spoločnosti povinná. Predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Andrej Juris spresnil, že do výslednej ceny elektrickej energie si budú môcť dodávatelia zarátať aj nevyhnutné náklady na predĺženie životnosti zariadenia.
Práve extrémne vysoká prevádzková podpora fotovoltických elektrární spustených v roku 2010 a 2011 podľa Galeka spôsobila výrazné zvýšenie cien energie a v posledných rokoch pre nízko stanovenú tarifu za prevádzku systému vznikol dlh štátu voči distribučným spoločnostiam vo výške okolo 400 miliónov eur. Necelú polovicu štát uhradil z rozpočtu, no zvyšok má byť splatený práve z financií usporených predĺžením podpory.
MH po sprevádzkovaní vysokonapäťového prepojenia medzi Slovenskom a Maďarskom minulý týždeň oznámilo, že bude možné pripojiť do sústavy ďalších 407 megawattov výkonu z obnoviteľných zdrojov. "Toto chceme robiť bez toho, aby to malo vplyv na cenu elektriny," zdôraznil Galek. Rezort preto plánuje podporiť iba investície do výstavby nových zdrojov a nie ich prevádzkovanie. Podľa Galeka bude na tieto účely vyčlenená do roku 2030 z plánu obnovy, fondov EÚ a z modernizačného fondu približne miliarda eur.
Oproti pôvodným zámerom rezortu bude v prípade schválenia tohto návrhu prolongácia podpory pre určené spoločnosti povinná. Predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Andrej Juris spresnil, že do výslednej ceny elektrickej energie si budú môcť dodávatelia zarátať aj nevyhnutné náklady na predĺženie životnosti zariadenia.