Bratislava 31. júla (TASR) - Štát by mal mať viac informácií o účtoch podnikateľov. Takto chce zintenzívniť boj proti daňovým podvodom. Zmeny v oblasti bankového tajomstva má priniesť návrh zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu, ktorý pripravilo Ministerstvo financií (MF) SR. V utorok k nemu končí medzirezortné pripomienkové konanie.

Podľa aktuálnej legislatívy má finančná správa na vyžiadanie prístup k bankovým údajom konkrétneho subjektu, teda právnickej alebo fyzickej osoby. Plošné žiadosti o údaje nie sú možné. "V súlade s dlhodobými odporúčaniami OECD, návrh zákona umožní MF SR a Finančnému riaditeľstvu SR požiadať banky o komplexné údaje firiem a podnikateľov podliehajúcich bankovému tajomstvu," objasnilo ministerstvo v dôvodovej správe k návrhu zákona. Cieľom poskytnutia dát je podľa ministerstva zefektívnenie boja proti daňovým únikom, ktoré spôsobujú nerovnomerné rozdelenie príspevkov na benefity spoločenskej infraštruktúry na úkor platiacich daňovníkov.

"Údaje z bankových transakcií umožnia efektívnejšiu kontrolu skutočnej hospodárskej aktivity so situáciou vykázanou v podaných finančných výkazoch a daňových priznaniach," tvrdí ministerstvo. Ako príklad uviedlo daň z príjmov právnických osôb, kde viac než polovica firiem, teda približne 100.000, dlhodobo vykazuje nulovú daň. "Väčšina z nich sú jednoosobové eseročky, kde finančná správa nemá personálne a technické kapacity pre pravidelné kontroly. Rovnaká situácia platí aj na úrovni samostatne zárobkovo činných osôb, ktorých je okolo 380.000, kde dlhodobá stagnácia príjmov naznačuje optimalizáciu skutočných aktivít," tvrdí MF SR. V kontexte dane z pridanej hodnoty, údaje z bankových transakcií umožnia kontrolu elektronických, nie hotovostných, transakcií e-kasy, ktorá bude povinná od 1. apríla 2019 pre vybrané subjekty a od 1. júla 2019 pre všetky sektory. "Sprístupnenie bankových údajov by malo viesť k dobrovoľnému zlepšeniu daňovej morálky. Daňovník si bude vedomý možnosti efektívnej kontroly skutočných aktivít. V dlhšom období to môže viesť k zníženiu nákladov na potenciálne nákladnejšie kontroly," uviedol rezort.

Aj Inštitút finančnej politiky (IFP) pri MF SR upozornil, že napriek rastúcej úspešnosti výberu DPH existuje značný priestor na zlepšenie v tejto oblasti. "Dosiahnutie úspešnosti výberu na úrovni priemernej krajiny EÚ by prinieslo do verejného rozpočtu takmer 1,5 miliardy eur, bez zvýšenia daňového bremena. Za tieto peniaze by sa dalo napr. každoročne opraviť vyše 200 kilometrov ciest prvej triedy, jednu šestinu z počtu ciest v havarijnom stave. Za šesť rokov by sme teda mohli mať opravené všetky," vyčíslil IFP.

Zároveň upozornil na to, že podobne fungujúci systém toku údajov, ako navrhuje ministerstvo v zákone, má napríklad Estónsko či Francúzsko. "Bežného občana sa návrh nedotkne. Zároveň, plošný prístup k zahraničným účtom slovenských rezidentov má finančná správa SR na základe medzinárodných dohôd už v súčasnosti. Nový návrh má potenciál zlepšiť daňovú spravodlivosť bezúhonných podnikateľov plniacich si svoje povinnosti voči štátu," tvrdí IFP.

Inštitút tiež upozornil na to, že má dlhodobé skúsenosti so spracovaním citlivých dát, najmä daňovým tajomstvom. "Samozrejmosťou je režimové pracovisko, kde práca s citlivými údajmi prebieha v anonymizovanej forme na výpočtovej technike v offline prostredí. Prístup k takýmto údajom je len v odôvodnených prípadoch a pre úzky okruh zamestnancov," upozornil IFP. Návrh bol odkonzultovaný aj s Úradom pre ochranu osobných údajov. "K odkrytiu údajov za konkrétny subjekt by došlo len v odôvodnených prípadoch a podozreniu z daňového úniku, pri bežnej analytickej práci k nemu nedochádza," dodal IFP.