Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Povinnosť obnovy tohto typu budov ustanovila európska smernica o energetickej efektívnosti.
Autor TASR
Bratislava 24. júla (TASR) – V najbližšom období plánuje štát obnoviť 41 budov ústredných štátnych orgánov. Ich obnova by mala stáť viac ako 17,7 milióna eur. Vyplýva to z Plánu obnovy relevantných budov 2017 z dielne ministerstva dopravy a výstavby, ktorý dnes schválila vláda.
Povinnosť obnovy tohto typu budov ustanovila európska smernica o energetickej efektívnosti. Od členského štátu EÚ sa vyžaduje, aby od 1. januára 2014 každoročne obnovil 3 % z celkovej podlahovej plochy vykurovaných alebo chladených budov, ktoré vlastnia a využívajú ústredné orgány štátnej správy. Dosiahnuť tak majú aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť.
"Vypracovanie plánu obnovy je príležitosťou uplatniť efektívne opatrenia a výrazne prispieť k požadovaným celkovým úsporám energie a hlavne potrebnému zníženiu emisií oxidu uhličitého (CO2). Hĺbkovou obnovou budov sa okrem zníženia spotreby energie a emisií CO2 zabezpečí predĺženie životnosti budov, užívateľskej bezpečnosti a zlepšenie hygienických podmienok pri užívaní budov," uvádza rezort výstavby v predkladacej správe.
Materiál obsahuje zoznam budov ústredných štátnych orgánov, ktoré nespĺňajú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, a zoznam budov v ich vlastníctve, ktoré budú obnovené z prostriedkov vyčlenených zo štátneho rozpočtu a Operačného programu (OP) Kvalita životného prostredia (KŽP).
Do zoznamu budov určených na obnovu bolo zaradených 41 budov ústredných štátnych orgánov s podlahovou plochou väčšou ako 250 štvorcových metrov (m2). Ich celková podlahová plocha je 112.008,6 m2. Ide o budovy ministerstiev spravodlivosti, financií a obrany.
Predpokladaný objem investícií určených na obnovu predstavuje 17.743.494,04 eura. Zo štátneho rozpočtu by sa malo obnoviť 38 budov s odhadovanou výškou nákladov 16.595.092,04 eura a pomocou eurofondov v rámci OP KŽP tri budovy pri nákladoch zhruba 1.148.402 eur.
Všetky budovy už majú spracovanú projektovú dokumentáciu a vyčíslené predpokladané investičné náklady, ale nie všetky majú vydané stavebné povolenie.
Povinnosť obnovy tohto typu budov ustanovila európska smernica o energetickej efektívnosti. Od členského štátu EÚ sa vyžaduje, aby od 1. januára 2014 každoročne obnovil 3 % z celkovej podlahovej plochy vykurovaných alebo chladených budov, ktoré vlastnia a využívajú ústredné orgány štátnej správy. Dosiahnuť tak majú aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť.
"Vypracovanie plánu obnovy je príležitosťou uplatniť efektívne opatrenia a výrazne prispieť k požadovaným celkovým úsporám energie a hlavne potrebnému zníženiu emisií oxidu uhličitého (CO2). Hĺbkovou obnovou budov sa okrem zníženia spotreby energie a emisií CO2 zabezpečí predĺženie životnosti budov, užívateľskej bezpečnosti a zlepšenie hygienických podmienok pri užívaní budov," uvádza rezort výstavby v predkladacej správe.
Materiál obsahuje zoznam budov ústredných štátnych orgánov, ktoré nespĺňajú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, a zoznam budov v ich vlastníctve, ktoré budú obnovené z prostriedkov vyčlenených zo štátneho rozpočtu a Operačného programu (OP) Kvalita životného prostredia (KŽP).
Do zoznamu budov určených na obnovu bolo zaradených 41 budov ústredných štátnych orgánov s podlahovou plochou väčšou ako 250 štvorcových metrov (m2). Ich celková podlahová plocha je 112.008,6 m2. Ide o budovy ministerstiev spravodlivosti, financií a obrany.
Predpokladaný objem investícií určených na obnovu predstavuje 17.743.494,04 eura. Zo štátneho rozpočtu by sa malo obnoviť 38 budov s odhadovanou výškou nákladov 16.595.092,04 eura a pomocou eurofondov v rámci OP KŽP tri budovy pri nákladoch zhruba 1.148.402 eur.
Všetky budovy už majú spracovanú projektovú dokumentáciu a vyčíslené predpokladané investičné náklady, ale nie všetky majú vydané stavebné povolenie.
