Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 22. november 2024Meniny má Cecília
< sekcia Ekonomika

Štatistický úrad: Rast miezd v prvom štvrťroku brzdila inflácia

Ilustračné foto Foto: TASR/František Iván

Mzdy rastú vyšším tempom už niekoľko štvrťrokov. V prvom štvrťroku 2022 však rástli aj spotrebiteľské ceny, preto reálna mzda očistená o vplyv inflácie dosiahla pokles o 1,4 %.

Bratislava 6. júna (TASR) – Priemerné hrubé zárobky na začiatku roka 2022 medziročne vzrástli vo všetkých 19 sledovaných odvetviach hospodárstva. Reálny rast miezd však dosiahlo iba sedem z nich. Okrem miezd totiž rástli dynamicky aj spotrebiteľské ceny. Vyplýva to z aktuálnych údajov o priemernej mesačnej mzde zamestnanca v hospodárstve SR v prvom štvrťroku 2022, ktoré zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR počas prvých troch mesiacov roka 2022 podľa ŠÚ SR dosiahla 1212 eur a v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka vzrástla o 7,8 %. Mzdy rastú vyšším tempom už niekoľko štvrťrokov, aktuálna hodnota prekonala rast v poslednom štvrťroku minulého roka.

Dynamicky však rástli aj spotrebiteľské ceny, preto reálna mzda očistená o vplyv inflácie dosiahla pokles o 1,4 %. "Ľudia tak mohli za svoje príjmy nakúpiť v priemere menej tovaru a služieb ako pred rokom. Naposledy sme zaznamenali pokles reálnej mzdy v druhom štvrťroku 2020. Zatiaľ čo vtedy bola príčinou poklesu pandémia, začiatkom tohto roka sa na znížení reálnych miezd podpísala zrýchľujúca sa inflácia," priblížila hovorkyňa ŠÚ SR Jana Morháčová. Sezónne očistená priemerná mzda medzikvartálne, v porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2021, vzrástla o 1,4 %.

Rast priemernej nominálnej mzdy počas prvého štvrťroka 2022 zaznamenalo všetkých 19 sledovaných odvetví hospodárstva. Relatívne najdynamickejšie v medziročnom porovnaní rástli mzdy vo finančných a poisťovacích činnostiach (o 19,8 %) aj v ostatných činnostiach (o 16,1 %). Tretí najvyšší rast sa prejavil v ubytovacích a stravovacích službách (o 14,6 %), ktoré boli najzasiahnutejšie dosahmi pandémie. Súčasne dlhodobo ide o odvetvie s najnižšou priemernou mzdou v hospodárstve SR, aktuálne je na úrovni 659 eur mesačne.

Celkovo až 11 odvetví ekonomiky malo mzdu nižšiu, ako bol priemer hospodárstva SR, osem odvetví patrilo k nadpriemerným. Najvyššie priemerné hrubé platy sú dlhodobo v odvetví finančné a poisťovacie činnosti, aktuálne v prvom štvrťroku 2527 eur. Nad 2000 eur mesačne aktuálne zarábali v priemere aj zamestnanci v odvetví informácie a komunikácie a v dodávke elektriny, plynu a pary.

Aj odvetvia zamestnávajúce na Slovensku najviac ľudí si podľa ŠÚ SR pripísali vysoké medziročné prírastky miezd, priemysel o 8,1 % na úroveň 1272 eur a obchod o 11,9 % na 1132 eur. Obchod si udržal reálne mzdy v raste, v priemysle však reálna mzda klesla. Podobne rast miezd nestačil tempu inflácie ani v ďalších 11 odvetviach ekonomiky. Najviac reálne platy klesli pracujúcim v činnostiach v oblasti nehnuteľností, a to o 8,3 %.

Z územného hľadiska vyššiu priemernú mesačnú mzdu ako celé hospodárstvo SR mal opäť len Bratislavský kraj, konkrétne 1546 eur. V ostatných krajoch sa mzdy v priemere pohybovali od 919 eur v Prešovskom do 1128 eur v Trnavskom kraji. Vo všetkých krajoch bola priemerná mzda medziročne vyššia s najvyšším relatívnym prírastkom v Žilinskom kraji 8,9 % a v Trnavskom kraji 8,7 %. Po odpočítaní vplyvu inflácie však priemerný zárobok v reálnom vyjadrení vo všetkých krajoch Slovenska klesol. Najmenej v Žilinskom, o 0,4 %, a najviac v Prešovskom kraji, o 2,9 %.