Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Harrisa je práve regulácia balenia tabakových výrobkov príkladom zlyhania takýchto opatrení.
Autor TASR
Bratislava 27. apríla (TASR) – Snahy o regulácie obchodných značiek sú celosvetovým problémom a čoraz viac štátov sa tak usiluje obmedzovať slobodnú voľbu spotrebiteľov. Tieto regulácie vo väčšine prípadov nefungujú. Povedal to na bratislavskom podujatí Free Market Road Show riaditeľ pre verejné záležitosti švajčiarskej pobočky tabakového koncernu JTI Nicholas Harris.
"Regulácia značiek rastie. Či už sú to obmedzenia v oblasti balenia, reklamy, prezentácie, alebo zavádzania špecifických daní," tvrdí Harris. Najčastejšie sa podľa neho reštriktívne regulácie uplatňujú pri potravinách, alkohole, tabaku či nápojoch. V Európe už niektoré krajiny zaviedli špeciálnu daň na sladené nápoje, obmedzené sú reklamy na alkohol a uvažuje sa aj o zákaze reklám na niektoré potraviny. Mimo Európy zaviedlo Čile viacero reštriktívnych opatrení, napríklad na potraviny s vysokým obsahom tuku a cukru, Austrália presadila jednoduché balenia tabakových výrobkov so stanoveným písmom, bez loga či firemnej grafiky.
Podľa Harrisa je práve regulácia balenia tabakových výrobkov príkladom zlyhania takýchto opatrení. "Vôbec to nefungovalo nikde, kde sa to zaviedlo," tvrdil Harris. Zatiaľ čo do roku 2012 mala Austrália klesajúcu tendenciu počtu fajčiarov, po zavedení nových predpisov do praxe sa tento pokles zastavil. Podobné obmedzenie zaviedli aj vo Francúzsku a v Spojenom kráľovstve, no podľa Harrisa tiež bez viditeľných výsledkov. Problémom je v prípade zjednodušených obalov aj ich ľahšie falšovanie. "To sme videli v Austrálii, kde je čierny trh s cigaretami na najvyššej úrovni od zavedenia jednoduchých obalov," dodal Harris.
"Značka je v princípe vzťah medzi výrobcom a spotrebiteľom. Výrobca hovorí, že stojí za svojím produktom. Pre spotrebiteľa je podstatné, že pozná značku a vie, že jej môže dôverovať. Je to efektívny mechanizmus konkurencie na trhu a presadzuje kvalitu, individuálnu slobodu a voľbu. Pokiaľ zavádzate takéto politiky, kde každý balíček produktu vyzerá rovnako a všetky ďalšie znaky sa musia odstrániť, tým obmedzujete voľbu spotrebiteľa," povedal Harris.
Štáty by podľa neho mali svoje regulačné opatrenia na trhu zavádzať iba v nevyhnutných prípadoch, a to až po dôslednej analýze. "Mali by mať jasne definované ciele, zhodnotiť, či existuje právny základ na zavedenie reštrikcií, zapojiť do ich prípravy občiansku aj odbornú verejnosť a nasledovne vyhodnotiť reálne dosahy zavedeného opatrenia," dodal Harris.
"Regulácia značiek rastie. Či už sú to obmedzenia v oblasti balenia, reklamy, prezentácie, alebo zavádzania špecifických daní," tvrdí Harris. Najčastejšie sa podľa neho reštriktívne regulácie uplatňujú pri potravinách, alkohole, tabaku či nápojoch. V Európe už niektoré krajiny zaviedli špeciálnu daň na sladené nápoje, obmedzené sú reklamy na alkohol a uvažuje sa aj o zákaze reklám na niektoré potraviny. Mimo Európy zaviedlo Čile viacero reštriktívnych opatrení, napríklad na potraviny s vysokým obsahom tuku a cukru, Austrália presadila jednoduché balenia tabakových výrobkov so stanoveným písmom, bez loga či firemnej grafiky.
Podľa Harrisa je práve regulácia balenia tabakových výrobkov príkladom zlyhania takýchto opatrení. "Vôbec to nefungovalo nikde, kde sa to zaviedlo," tvrdil Harris. Zatiaľ čo do roku 2012 mala Austrália klesajúcu tendenciu počtu fajčiarov, po zavedení nových predpisov do praxe sa tento pokles zastavil. Podobné obmedzenie zaviedli aj vo Francúzsku a v Spojenom kráľovstve, no podľa Harrisa tiež bez viditeľných výsledkov. Problémom je v prípade zjednodušených obalov aj ich ľahšie falšovanie. "To sme videli v Austrálii, kde je čierny trh s cigaretami na najvyššej úrovni od zavedenia jednoduchých obalov," dodal Harris.
"Značka je v princípe vzťah medzi výrobcom a spotrebiteľom. Výrobca hovorí, že stojí za svojím produktom. Pre spotrebiteľa je podstatné, že pozná značku a vie, že jej môže dôverovať. Je to efektívny mechanizmus konkurencie na trhu a presadzuje kvalitu, individuálnu slobodu a voľbu. Pokiaľ zavádzate takéto politiky, kde každý balíček produktu vyzerá rovnako a všetky ďalšie znaky sa musia odstrániť, tým obmedzujete voľbu spotrebiteľa," povedal Harris.
Štáty by podľa neho mali svoje regulačné opatrenia na trhu zavádzať iba v nevyhnutných prípadoch, a to až po dôslednej analýze. "Mali by mať jasne definované ciele, zhodnotiť, či existuje právny základ na zavedenie reštrikcií, zapojiť do ich prípravy občiansku aj odbornú verejnosť a nasledovne vyhodnotiť reálne dosahy zavedeného opatrenia," dodal Harris.
