Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Príjmy štátneho rozpočtu boli ku koncu októbra 2014 v porovnaní s rovnakým obdobím vlani vyššie o 493,9 milióna eur. Vyššie boli aj výdavky štátneho rozpočtu, a to o 646,2 milióna eur.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 4. novembra (TASR) – Štátny rozpočet SR dosiahol ku koncu októbra tohto roka schodok vo výške 2,1 miliardy eur. Informovalo o tom dnes Ministerstvo financií (MF) SR.
Príjmy štátneho rozpočtu boli ku koncu októbra 2014 v porovnaní s rovnakým obdobím vlani vyššie o 493,9 milióna eur. Vyššie boli aj výdavky štátneho rozpočtu, a to o 646,2 milióna eur. "Podiel plnenia výdavkov štátneho rozpočtu bol len na úrovni 68,1 %, čo je o 7,5 percentuálneho bodu (p. b.) nižšie plnenie ako v minulom roku," uviedlo MF SR.
Ako ďalej vyplýva z údajov rezortu, pozitívny vývoj bol zaznamenaný u väčšiny daní, a to najmä u dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorej výnos vzrástol o 72 miliónov eur, u dane z príjmov fyzických osôb sa zvýšil o 24,3 milióna eur, výnos u spotrebných daní stúpol o 14,6 milióna eur a u dane z medzinárodného obchodu a transakcií sa výnos zvýšil o 3,6 milióna eur. Príjmy štátneho rozpočtu z dividend zaznamenali oproti predchádzajúcemu roku nárast o 717,7 milióna eur.
"Negatívny vývoj bol zaznamenaný v rámci príjmov z rozpočtu EÚ, kde došlo k medziročnému poklesu o 510,1 milióna eur. Nižšie príjmy sú dôsledkom dočasne pozastavených platieb v rámci niektorých operačných programov," konštatoval rezort financií.
V rámci ostatných príjmov štátneho rozpočtu došlo ku koncu desiateho mesiaca k medziročnému nárastu o 305,6 milióna eur. Ako uviedlo ministerstvo, ide najmä o príjmy Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktoré získal od mobilných operátorov za vydanie individuálnych povolení na používanie frekvencií, a to v sume 163,9 milióna eur. "V rovnakej výške boli ovplyvnené aj ďalšie výdavky štátneho rozpočtu, teda uvedená operácia nemala dopad na schodok štátneho rozpočtu. V rámci iných nedaňových príjmov došlo tiež k nárastu, a to o 40,8 milióna eur," doplnil rezort financií.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali medziročný nárast, a to o 110,5 milióna eur. V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému rastu o 11,8 milióna eur, pričom sa zvýšila potreba zdrojov spolufinancovania o 8,6 milióna eur. Platba do rozpočtu EÚ zaznamenala medziročný pokles o 66,7 milióna eur. "Transfer Sociálnej poisťovni sa medziročne zvýšil o 264,4 milióna eur, čo je v súlade s návrhom rozpočtu na rok 2014," konštatovalo MF SR.
Ako ďalej informovalo, čerpanie ďalších výdavkov štátneho rozpočtu SR medziročne vzrástlo o 317,6 milióna eur, pričom je v tom obsiahnuté medziročné zvýšenie výdavkov o 93 miliónov eur súvisiace s ukončením procesu predaja ropy a ropných produktov.
Príjmy štátneho rozpočtu boli ku koncu októbra 2014 v porovnaní s rovnakým obdobím vlani vyššie o 493,9 milióna eur. Vyššie boli aj výdavky štátneho rozpočtu, a to o 646,2 milióna eur. "Podiel plnenia výdavkov štátneho rozpočtu bol len na úrovni 68,1 %, čo je o 7,5 percentuálneho bodu (p. b.) nižšie plnenie ako v minulom roku," uviedlo MF SR.
Ako ďalej vyplýva z údajov rezortu, pozitívny vývoj bol zaznamenaný u väčšiny daní, a to najmä u dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorej výnos vzrástol o 72 miliónov eur, u dane z príjmov fyzických osôb sa zvýšil o 24,3 milióna eur, výnos u spotrebných daní stúpol o 14,6 milióna eur a u dane z medzinárodného obchodu a transakcií sa výnos zvýšil o 3,6 milióna eur. Príjmy štátneho rozpočtu z dividend zaznamenali oproti predchádzajúcemu roku nárast o 717,7 milióna eur.
"Negatívny vývoj bol zaznamenaný v rámci príjmov z rozpočtu EÚ, kde došlo k medziročnému poklesu o 510,1 milióna eur. Nižšie príjmy sú dôsledkom dočasne pozastavených platieb v rámci niektorých operačných programov," konštatoval rezort financií.
V rámci ostatných príjmov štátneho rozpočtu došlo ku koncu desiateho mesiaca k medziročnému nárastu o 305,6 milióna eur. Ako uviedlo ministerstvo, ide najmä o príjmy Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktoré získal od mobilných operátorov za vydanie individuálnych povolení na používanie frekvencií, a to v sume 163,9 milióna eur. "V rovnakej výške boli ovplyvnené aj ďalšie výdavky štátneho rozpočtu, teda uvedená operácia nemala dopad na schodok štátneho rozpočtu. V rámci iných nedaňových príjmov došlo tiež k nárastu, a to o 40,8 milióna eur," doplnil rezort financií.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali medziročný nárast, a to o 110,5 milióna eur. V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému rastu o 11,8 milióna eur, pričom sa zvýšila potreba zdrojov spolufinancovania o 8,6 milióna eur. Platba do rozpočtu EÚ zaznamenala medziročný pokles o 66,7 milióna eur. "Transfer Sociálnej poisťovni sa medziročne zvýšil o 264,4 milióna eur, čo je v súlade s návrhom rozpočtu na rok 2014," konštatovalo MF SR.
Ako ďalej informovalo, čerpanie ďalších výdavkov štátneho rozpočtu SR medziročne vzrástlo o 317,6 milióna eur, pričom je v tom obsiahnuté medziročné zvýšenie výdavkov o 93 miliónov eur súvisiace s ukončením procesu predaja ropy a ropných produktov.
Deficit verejných financií zostane v budúcom roku pod 3 % HDP aj podľa EK
Európska komisia (EK) dnes zverejnila jesennú prognózu vývoja slovenskej ekonomiky. V budúcom roku očakáva podobný vývoj ako Ministerstvo financií (MF) SR. Podľa prognózy EK zostane deficit Slovenska v budúcom roku pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Optimistickejšia ako slovenský rezort financií je napríklad pri prognózach rastu zamestnanosti.
"Horší výhľad ekonomického rastu v eurozóne sa nepremieta v plnej miere do nižšieho výhľadu zahraničného dopytu a nevytvára tak dodatočné riziká pre rozpočet. Podľa prognózy EK zostane deficit pod 3 % HDP počas celého prognózovaného obdobia a potvrdzuje tak udržateľnosť ozdravenia verejných financií," konštatoval v správe pre médiá riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) Martin Filko. Zároveň doplnil, že podľa predpokladov EK štrukturálny deficit dočasne stúpne o 0,7 % HDP v roku 2014, ale bude viac než kompenzovaný konsolidačným úsilím vo výške 0,8 % HDP v roku 2015.
Podľa prognóz komisie slovenská ekonomika v budúcom roku bude rásť tempom na úrovni 2,5 %, čo je o 0,1 percentuálneho bodu (p.b.) nižšie tempo ako predpokladá MF SR. "Zníženie odhadu rastu oproti jarnému výhľadu je spôsobené najmä znížením prognózy zahraničného dopytu, ktorý sa premieta do nižšieho príspevku čistého exportu," vysvetlil Filko.
Komisia je však optimistickejšia pri odhadoch vývoja rastu zamestnanosti. Predpokladá, že v budúcom roku dosiahne úroveň 0,7 %, zatiaľ čo MF SR očakáva rast na úrovni 0,4 %.
EK však očakáva zhoršenie vývoja inflácie. Tá by podľa jej odhadov mala v roku 2015 dosiahnuť 0,7 %, rezort financií predpokladá, že dosiahne úroveň jedného percenta. "Hlavným dôvodom rozdielu je pravdepodobne aktuálny vývoj cien komodít na zahraničných trhoch," konštatoval Filko.
V budúcom roku by mal podľa EK deficit verejných financií klesnúť na 2,6 % HDP a v roku 2016 by sa mal znížiť na 2,3 % HDP. "Jesenná prognóza zohľadňuje opatrenia prezentované MF SR na budúci rok, najmä rozsiahlejšiu novelu dani z príjmov a zachovanie sadzby DPH na úrovni 20 %. Prognóza EK predpokladá aj zavedenie prioritných opatrení, ako sú daňové úľavy pre vedu a výskum, odvodovú odpočítateľnú položku a zvýšenie platov učiteľov," priblížil Filko.
Hrubý dlh Slovenska má v tomto roku klesnúť na úroveň 54,1 % HDP podľa prognózy EK aj MF SR. "Komisia prognózuje maximálnu výšku dlhu v roku 2015 vo výške 54,9 % HDP za predpokladu dosiahnutia príjmov z privatizácie Slovak Telekomu a využitia hotovostnej rezervy," dodal Filko.
Európska komisia (EK) dnes zverejnila jesennú prognózu vývoja slovenskej ekonomiky. V budúcom roku očakáva podobný vývoj ako Ministerstvo financií (MF) SR. Podľa prognózy EK zostane deficit Slovenska v budúcom roku pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Optimistickejšia ako slovenský rezort financií je napríklad pri prognózach rastu zamestnanosti.
"Horší výhľad ekonomického rastu v eurozóne sa nepremieta v plnej miere do nižšieho výhľadu zahraničného dopytu a nevytvára tak dodatočné riziká pre rozpočet. Podľa prognózy EK zostane deficit pod 3 % HDP počas celého prognózovaného obdobia a potvrdzuje tak udržateľnosť ozdravenia verejných financií," konštatoval v správe pre médiá riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) Martin Filko. Zároveň doplnil, že podľa predpokladov EK štrukturálny deficit dočasne stúpne o 0,7 % HDP v roku 2014, ale bude viac než kompenzovaný konsolidačným úsilím vo výške 0,8 % HDP v roku 2015.
Podľa prognóz komisie slovenská ekonomika v budúcom roku bude rásť tempom na úrovni 2,5 %, čo je o 0,1 percentuálneho bodu (p.b.) nižšie tempo ako predpokladá MF SR. "Zníženie odhadu rastu oproti jarnému výhľadu je spôsobené najmä znížením prognózy zahraničného dopytu, ktorý sa premieta do nižšieho príspevku čistého exportu," vysvetlil Filko.
Komisia je však optimistickejšia pri odhadoch vývoja rastu zamestnanosti. Predpokladá, že v budúcom roku dosiahne úroveň 0,7 %, zatiaľ čo MF SR očakáva rast na úrovni 0,4 %.
EK však očakáva zhoršenie vývoja inflácie. Tá by podľa jej odhadov mala v roku 2015 dosiahnuť 0,7 %, rezort financií predpokladá, že dosiahne úroveň jedného percenta. "Hlavným dôvodom rozdielu je pravdepodobne aktuálny vývoj cien komodít na zahraničných trhoch," konštatoval Filko.
V budúcom roku by mal podľa EK deficit verejných financií klesnúť na 2,6 % HDP a v roku 2016 by sa mal znížiť na 2,3 % HDP. "Jesenná prognóza zohľadňuje opatrenia prezentované MF SR na budúci rok, najmä rozsiahlejšiu novelu dani z príjmov a zachovanie sadzby DPH na úrovni 20 %. Prognóza EK predpokladá aj zavedenie prioritných opatrení, ako sú daňové úľavy pre vedu a výskum, odvodovú odpočítateľnú položku a zvýšenie platov učiteľov," priblížil Filko.
Hrubý dlh Slovenska má v tomto roku klesnúť na úroveň 54,1 % HDP podľa prognózy EK aj MF SR. "Komisia prognózuje maximálnu výšku dlhu v roku 2015 vo výške 54,9 % HDP za predpokladu dosiahnutia príjmov z privatizácie Slovak Telekomu a využitia hotovostnej rezervy," dodal Filko.
