Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa hlavného ekonóma VÚB by odchod Grécka porušil platný princíp, že členstvo v eurozóne je neodvolateľné, otvoril Pandorinu skrinku a zneistil nielen investorov.
Autor TASR
Bratislava 12. februára (TASR) - Odchod z eurozóny by bol pravdepodobne pre Grécko veľmi traumatický. Nová mena by okamžite oslabila, podľa odhadov MMF o 50 %, podľa iných ešte viac. To by okamžite zvýšilo hodnotu už beztak problematického zahraničného dlhu, ktorý je denominovaný v eurách. Grécko by tak bolo nútené defaultovať, čo by ich vylúčilo z kapitálových trhov na mnoho rokov. Myslí si Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB.
Ako uviedol pre TASR, úmerne depreciácii novej gréckej meny by vzrástla inflácia, prudko by vyskočili úrokové sadzby, čo by znamenalo problémy aj pre splácanie domáceho dlhu, vrátane hypoték. Banky by však už aj bez toho mali obrovské problémy, pretože odchod z eurozóny by znamenal masívny “bank run“, odliv depozít, ktorý by už nemohol byť zastavený s pomocou ECB, ako tomu bolo doteraz.
Navyše, podľa často citovaného dokumentu ECB odchod z eurozóny by znamenal aj odchod z EÚ, a teda akékoľvek pozitíva, ktoré by slabšia mena mohla Grékom priniesť v podobe väčšej konkurencieschopnosti, by boli vymazané jeho odstavením z EÚ a spoločného trhu.
Podľa Štefanidesa by takýto krok vyvolal veľkú neistotu, kedže doteraz sa všeobecne bral za platný princíp, že členstvo v eurozóne je neodvolateľné. Odchod Grécka by porušil tento princíp, otvoril "Pandorinu skrinku" a zneistil nielen investorov. Na jednej strane síce boli prijaté mechanizmy, ktoré riziko nákazy Grexitu cez fiškálne a finančné kanály teoreticky znížili (euroval, banková únia, nákupy dlhopisov do ECB). No tieto mechanizmy ešte neboli v skutočnosti otestované v praxi, a tak sa nedá úplne spoliehať na to, že zaberú na 100 percent. A navyše sú aj iné kanály, ktoré by preniesli stres z Grexitu do zvyšku Európy. Ide hlavne o reakciu domácností a firiem. Bank run v Grécku by sa zrejme dostal aj do iných krajín. A neistota z precedensu exitu z eurozóny by zvýšila neistotu a zmrazila spotrebiteľskú a podnikateľskú dôveru v celom bloku. Nezanedbateľné a čoraz viac stúpajúce na váhe sú aj politické implikácie ako napríklad nástup extrémistov v západných krajinách, príklon Grécka k Rusku a pod.
Ako tvrdí Štefanides, sú možné aj úplne iné scenáre. Napríklad, že exit z eurozóny by Grékom vyšiel podľa ich najoptimistickejších predstáv a v Grécku by nastal ekonomický raj a modelový príklad pre zvyšok eurozóny. Pravdepodobnosť tohto scenára však podľa neho začína nulou a za desatinnou čiarkou má ešte na ďalších troch miestach stále iba nulu.
Ako uviedol pre TASR, úmerne depreciácii novej gréckej meny by vzrástla inflácia, prudko by vyskočili úrokové sadzby, čo by znamenalo problémy aj pre splácanie domáceho dlhu, vrátane hypoték. Banky by však už aj bez toho mali obrovské problémy, pretože odchod z eurozóny by znamenal masívny “bank run“, odliv depozít, ktorý by už nemohol byť zastavený s pomocou ECB, ako tomu bolo doteraz.
Navyše, podľa často citovaného dokumentu ECB odchod z eurozóny by znamenal aj odchod z EÚ, a teda akékoľvek pozitíva, ktoré by slabšia mena mohla Grékom priniesť v podobe väčšej konkurencieschopnosti, by boli vymazané jeho odstavením z EÚ a spoločného trhu.
Podľa Štefanidesa by takýto krok vyvolal veľkú neistotu, kedže doteraz sa všeobecne bral za platný princíp, že členstvo v eurozóne je neodvolateľné. Odchod Grécka by porušil tento princíp, otvoril "Pandorinu skrinku" a zneistil nielen investorov. Na jednej strane síce boli prijaté mechanizmy, ktoré riziko nákazy Grexitu cez fiškálne a finančné kanály teoreticky znížili (euroval, banková únia, nákupy dlhopisov do ECB). No tieto mechanizmy ešte neboli v skutočnosti otestované v praxi, a tak sa nedá úplne spoliehať na to, že zaberú na 100 percent. A navyše sú aj iné kanály, ktoré by preniesli stres z Grexitu do zvyšku Európy. Ide hlavne o reakciu domácností a firiem. Bank run v Grécku by sa zrejme dostal aj do iných krajín. A neistota z precedensu exitu z eurozóny by zvýšila neistotu a zmrazila spotrebiteľskú a podnikateľskú dôveru v celom bloku. Nezanedbateľné a čoraz viac stúpajúce na váhe sú aj politické implikácie ako napríklad nástup extrémistov v západných krajinách, príklon Grécka k Rusku a pod.
Ako tvrdí Štefanides, sú možné aj úplne iné scenáre. Napríklad, že exit z eurozóny by Grékom vyšiel podľa ich najoptimistickejších predstáv a v Grécku by nastal ekonomický raj a modelový príklad pre zvyšok eurozóny. Pravdepodobnosť tohto scenára však podľa neho začína nulou a za desatinnou čiarkou má ešte na ďalších troch miestach stále iba nulu.
