Bratislava 3. apríla (TASR) - Stereotypné vnímanie žien v spoločnosti môže škodiť biznisu. Štatistiky aj štúdie totiž ukazujú, že zvyšovanie zamestnanosti žien prispieva k napredovaniu firiem, ale aj samotnej ekonomike. Na Slovensku však iba približne štvrtinu podnikateľov tvoria ženy a celkovo majú ženy o 18 % nižšie platy ako muži.

Problematikou zamestnanosti žien sa zaoberá aj Inštitút finančnej politiky (IFP), ktorý pripravuje analýzu s návrhom opatrení, ktoré by prispeli k vyššej zamestnanosti matiek. IFP uviedol, že slovenským matkám bránia nájsť si zamestnanie najmä nízke kapacity jasieľ a škôlok, či nedostatočné formy flexibilného zamestnania. Inštitút tiež upozornil, že osamelé matky a ženy, ktoré majú viac detí, majú nižšie šance zamestnať sa do troch rokov po pôrode. IFP zaslal materiál aj rezortu práce. Jedným z návrhov by mohlo byť skrátenie rodičovskej dovolenky na menej ako dva roky.

"V praxi vidíme problémy a bariéry hlavne pri návrate žien na trh práce po ukončení rodičovskej dovolenky. Zo štatistík Eurostatu a porovnania krajín Európskej únie vyplýva najnižšia zamestnanosť matiek detí vo veku do 6 rokov, čo považujeme za reálny problém s potrebou hľadania riešenia," priblížila pre TASR riaditeľka Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na rezorte práce Oľga Pietruchová.

Lepšie sú na tom so zamestnanosťou matky detí vo veku nad 12 rokov. "Pokiaľ porovnáme zamestnanosť žien v najproduktívnejšom veku 25 až 54 rokov, jej úroveň je na Slovensku vyššia ako je priemer EÚ," doplnila Pietruchová.

Rodové rozdiely badať aj v podnikaní. V nepodnikateľskom sektore predstavuje podiel žien 71 %, kým v podnikateľskom iba 42 %. "Podiel podnikateliek je na úrovni jednej štvrtiny z celkového počtu podnikateľov," vyčíslila Pietruchová. Zamestnanosť žien na Slovensku sa tiež mení v závislosti od veku detí v rodine a veku odchodu do dôchodku. "V konečnom efekte sa nelíši od priemernej zamestnanosti žien v rámci EÚ, pričom v najproduktívnejšom veku je nad jej úrovňou," doplnila Pietruchová.

Ženy na Slovensku však stále zarábajú menej ako muži. "Hoci sa v posledných rokoch na Slovensku rodový mzdový rozdiel pomaly znižuje, v súčasnosti predstavuje stále okolo 18 %. Inými slovami, priemerný hodinový zárobok žien tvorí iba 82 % z mužskej priemernej mzdy," vyčíslila Pietruchová s tým, že v členských krajinách EÚ sa priemer už dlhodobo pohybuje na úrovni medzi 16 % a 17 %.

Nedocenenie žien na pracoviskách a ich stereotypné vnímanie pritom biznisu môže škodiť. Podľa odborníkov tak firmy na nevyužitý potenciál žien doplácajú. "Ženy disponujú lepším vzdelaním, ich prístup k riešeniu problémov v tíme je často odlišný od prístupu mužov, čo zabezpečuje diverzitu v rozhodovaní. V dlhodobom horizonte prinášajú rozmanité tímy lepšie porozumenie zákazníckym potrebám, rozvíjajú inovačné schopnosti a pomáhajú firmám preniknúť na nové trhy," vysvetľuje senior programová manažérka Nadácie Pontis Ivana Vagaská.

Podľa jej slov rodové stereotypy škodia biznisu najmä tým, že firmy prichádza o talenty, ktoré často nedostali ani len šancu sa rozvinúť. "Keď dievčatá odmalička počúvajú, že 'na toto sa predsa dievčatá nehodia', niet divu, že ich je tak málo napríklad v IT sektore," podotkla Vagaská.

K väčšej podpore žien na pracoviskách by pritom mohli prispieť aj samotné firmy. Podľa Vagaskej je spôsobov viacero. "V prvom rade je potrebné umožniť flexibilitu v práci a pomôcť so zabezpečením zariadenia starostlivosti o deti zamestnancov, či už priamo v sídle firmy, alebo aspoň finančnou či logistickou pomocou," hovorí Vagaská.

Najdôležitejšou formou je však podľa nej búranie rodových stereotypov v spoločnosti, lebo tie ľudí formujú už od raného veku. "Firmy sú napríklad hlavnými zadávateľmi reklám. Ak reklamný priemysel neustále reprodukuje stereotypné obrazy, prispieva k nerovnosti medzi mužmi a ženami. Väčšie zapojenie žien do pracovného procesu je totiž úzko spojené s väčším zapojením mužov do starostlivosti o domácnosť," dodala Vagaská.