Bratislava 1. apríla (TASR) - Asi štvrtina vody v distribučných sieťach sa stráca v dôsledku technických porúch a neefektívneho systému. Medián hodnôt meraných v európskych krajinách sa pohybuje na úrovni 24 %. Slovensko nevychádza z európskeho porovnania dobre, straty vody na jeho území podľa najnovších dát predstavujú 26,6 % celkovej spotreby. Vo svojej štúdii to uvádza európska federácia EurEau, ktorá sleduje stav vodárenskej infraštruktúry v členských štátoch Európskej únie (EÚ).

Tieto straty majú nielen environmentálne, ale aj ekonomické dopady. „Veľká časť vodárenskej infraštruktúry na Slovensku je nadmerne dimenzovaná a nezodpovedá aktuálnej situácii, teda postupnému poklesu spotreby vody. Zatiaľ čo pred tridsiatimi rokmi dosahovala priemerná denná spotreba viac než 200 litrov na osobu, v súčasnosti sa táto hodnota pohybuje okolo 80 litrov,“ uviedol Ivan Ďurica, produktový manažér spoločnosti Enbra, ktorá sa na Slovensku venuje riešeniam v oblasti technického zariadenia budov.

Veľké areály, ako sú miestne distribučné systémy, nemocnice, priemyselné a skladovacie areály, nákupné centrá či školské a univerzitné budovy nakupujú vodu z vodární a distribuujú ju v rámci svojich areálov. „Potrubný systém je zvyčajne rozsiahly a v dôsledku porúch často dochádza k nekontrolovateľným únikom vody. K iným nekontrolovateľným netesnostiam dochádza priamo v budovách, napríklad v dôsledku porúch napúšťacích armatúr v splachovacích zariadeniach, ochranných ventilov v kotloch alebo opomenutia obsluhy a ponechania otvorených vodovodných batérií,“ spresnil Ďurica.

Odhalenie týchto problémov býva podľa neho časovo aj finančne náročné. Najnovšie technológie na sledovanie spotreby vody využívajú inteligentné senzory a zariadenia, ktoré umožňujú v reálnom čase detegovať netesnosti a neefektívne využitie vody. „Vďaka automatickému zberu dát je možné sledovať nadmerné odbery, identifikovať poruchy na vodovodnom potrubí alebo odhaliť nechcene otvorené ventily. Nadmerné straty vody je možné odhaliť kombináciou niekoľkých metód analýzy dát, napríklad výpočtom kĺzavých priemerov alebo kontrolou prietoku na základe stanovených medzných hodnôt,“ vysvetlil Ďurica.

Moderné systémy tak podľa neho postupne nahrádzajú vizuálne odpočty vodomerov, ktoré sú nielen časovo náročné, ale aj náchylné na chyby. Odpadá tak potreba osobných kontrol a znižuje sa riziko chybného merania.

„Ak má obec, firma či akýkoľvek priemyselný podnik presné dáta o spotrebe, môže optimalizovať procesy, znížiť prevádzkové náklady a predĺžiť životnosť vodovodnej infraštruktúry,“ dodal Ďurica.