V mnohých podnikoch je to jediný „bonus“, ktorý zo strany zamestnávateľa pocítia radoví zamestnanci.
Autor TASR
Bratislava 6. marca (TASR) - V priemere 128 eur minuli slovenské firmy zo sociálneho fondu na jedného zamestnanca v roku 2013. Vyplýva to z údajov štatisticko-výskumnej spoločnosti TREXIMA Bratislava.
„Podniková sociálna politika je financovaná najmä zo sociálneho fondu, ktorý sa vytvára povinne z objemu vyplatených miezd, resp. platov, minimálne vo výške 0,6 %,“ vysvetlil analytik TREXIMY Jozef Krabáč. Využitie finančných prostriedkov závisí od zamestnávateľa a výberu konkrétnych foriem sociálnej politiky a rozsahu zamestnancov, ktorí majú z benefitov aj úžitok.
„Z výsledkov za rok 2013 vyplýva, že najväčšia časť finančných prostriedkov smeruje na stravovanie zamestnancov, konkrétne 45 %. V mnohých podnikoch je to jediný „bonus“, ktorý zo strany zamestnávateľa pocítia radoví zamestnanci,“ uviedol Krabáč. Ďalšími významnými položkami, na ktoré idú peniaze zo sociálneho fondu, sú služby na regeneráciu pracovných síl, doprava do a zo zamestnania či rekreácie.
Pokiaľ ide o stravovanie, 53 % zamestnancov dostáva od firmy stravné lístky, 26 % zamestnancov sa stravuje v zazmluvnenom stravovacom zariadení a len 18 % navštevuje vlastnú jedáleň.
Ďalším benefitom je napríklad pružný pracovný čas. Na Slovensku ho poskytuje podľa aktuálnych údajov za rok 2013 približne 30 % organizácií. Nie však všetkým zamestnancom.
Dovolenku nad rámec Zákonníka práce ponúka iba 30 % organizácií, prevažne však z nepodnikateľskej sféry. Týždeň dovolenky navyše je zakotvený v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa pre verejnú službu a aj štátnu službu. „Trend je však taký, že firmy čoraz menej poskytujú tento benefit, zamestnancovi skôr ponúknu finančnú odmenu ako päť dní dovolenky, počas ktorých by nebol zamestnávateľovi k dispozícii,“ zhodnotil Krabáč.
Ďalším benefitom je aj pracovná neschopnosť nad rámec zákona. Tú poskytuje 20 % organizácií. Títo zamestnávatelia zvyšujú mzdovú náhradu v prvých troch dňoch v priemere na 56,8 % z denného vymeriavacieho základu a od štvrtého do desiateho dňa je to presne 71,4 %.
„Podniková sociálna politika je financovaná najmä zo sociálneho fondu, ktorý sa vytvára povinne z objemu vyplatených miezd, resp. platov, minimálne vo výške 0,6 %,“ vysvetlil analytik TREXIMY Jozef Krabáč. Využitie finančných prostriedkov závisí od zamestnávateľa a výberu konkrétnych foriem sociálnej politiky a rozsahu zamestnancov, ktorí majú z benefitov aj úžitok.
„Z výsledkov za rok 2013 vyplýva, že najväčšia časť finančných prostriedkov smeruje na stravovanie zamestnancov, konkrétne 45 %. V mnohých podnikoch je to jediný „bonus“, ktorý zo strany zamestnávateľa pocítia radoví zamestnanci,“ uviedol Krabáč. Ďalšími významnými položkami, na ktoré idú peniaze zo sociálneho fondu, sú služby na regeneráciu pracovných síl, doprava do a zo zamestnania či rekreácie.
Pokiaľ ide o stravovanie, 53 % zamestnancov dostáva od firmy stravné lístky, 26 % zamestnancov sa stravuje v zazmluvnenom stravovacom zariadení a len 18 % navštevuje vlastnú jedáleň.
Ďalším benefitom je napríklad pružný pracovný čas. Na Slovensku ho poskytuje podľa aktuálnych údajov za rok 2013 približne 30 % organizácií. Nie však všetkým zamestnancom.
Dovolenku nad rámec Zákonníka práce ponúka iba 30 % organizácií, prevažne však z nepodnikateľskej sféry. Týždeň dovolenky navyše je zakotvený v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa pre verejnú službu a aj štátnu službu. „Trend je však taký, že firmy čoraz menej poskytujú tento benefit, zamestnancovi skôr ponúknu finančnú odmenu ako päť dní dovolenky, počas ktorých by nebol zamestnávateľovi k dispozícii,“ zhodnotil Krabáč.
Ďalším benefitom je aj pracovná neschopnosť nad rámec zákona. Tú poskytuje 20 % organizácií. Títo zamestnávatelia zvyšujú mzdovú náhradu v prvých troch dňoch v priemere na 56,8 % z denného vymeriavacieho základu a od štvrtého do desiateho dňa je to presne 71,4 %.