Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Cieľom je, aby sa zachovali činnosti pôšt v mestách a obciach, kde je s tým dlhoročný problém.
Autor TASR
,aktualizované Štrbské Pleso 15. novembra (TASR) – Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) chce so Slovenskou poštou spolupracovať pri budovaní tzv. partnerských pôšt. Deklarovali to v stredu na tlačovej konferencii na Štrbskom Plese po 15. rokovaní Rady ZMOS. Takto by mohli byť poštové služby dostupné aj v malých obciach alebo na miestach, kde to doteraz nebolo možné.
„Momentálne analyzujeme zoznam miest a obcí, kde by takéto tzv. partner - pošty mohli vzniknúť a v akom rozsahu. Momentálne prevádzkujeme 41 takýchto pôšt na celom Slovensku, napr. v satelitných mestečkách, ktoré sa rýchlo rozrastajú a tiež v okolí Bratislavy,“ uviedol generálny riaditeľ Slovenskej pošty Róbert Gálik. Takýchto obcí je podľa neho viacero, možno niekoľko desiatok. Cieľom je, aby sa zachovali činnosti pôšt v mestách a obciach, kde je s tým dlhoročný problém. Partnermi pritom budú jednak samosprávy, ale aj podnikateľské subjekty, ako napr. predajne potravín, cestovné kancelárie, penzióny, hotely a pod. Práve tu klient nájde však poštové služby.
„Prevádzkovanie takýchto pôšt je v rozsahu, ktorý je identický so štandardnými pobočkami, okrem doručovania, ktoré je realizované nástupníckou poštou. Nedôjde k redukcii služieb ani z pohľadu kvality poskytovaných služieb, jediný rozdiel je v tom, že to nebude samostatne stojaca pobočka pošty, ale bude realizovaná v rámci priestorov miesta partnera,“ objasnil Gálik s tým, že klienti budú môcť využívať aj štandardné peňažné operácie a tiež výdaj a príjem poštových zásielok.
Pošta, ktorá v súčasnosti prevádzkuje 1500 pobočiek, svojmu partnerovi v tomto prípade poskytne kompletné vybavenie a zabezpečí aj dôkladné vyškolenie osôb, ktoré tieto služby budú vykonávať. Tento projekt funguje na Slovensku už niekoľko rokov, v okolitých krajinách ide o štandardnú časť poštovej siete, ktorá je realizovaná takouto formou. „Dá sa povedať, že v západných krajinách väčšina siete jednotlivých poštových operátorov funguje práve na takýchto dohodách, príkladom úspešnej spolupráce sú severské krajiny, ale aj Nemecko či Veľká Británia. Česká pošta uvažuje v najbližšom období rozšíriť súčasný pomer takejto siete z 20 na 80 percent,“ zdôraznil Gálik s tým, že cieľom je aj ušetriť náklady na prevádzkovanie pôšt a zároveň neznížiť rozsah poskytovaných služieb. Generálny riaditeľ nevylúčil, že na Slovensku postupne dôjde k transformácii súčasnej pobočkovej siete na takúto partnerskú. Môže to priniesť aj zmenu podmienok a organizácie práce, časť zamestnancov bude fungovať v rámci nástupníckych pôšt a zároveň čiastočne na báze úväzkov.
„Chceme, aby sa nejakým spôsobom zabezpečila činnosť pošty na čo najväčšom počte miest, takže s návrhom spolupráce pôjdeme po prerokovaní na Rade ZMOS aj ďalej do regionálnych častí,“ uzavrel predseda ZMOS Michal Sýkora. Veľa závisí aj od toho, aké možnosti budú mať jednotlivé obce a mestá poskytnúť vhodné priestory na umiestnenie takejto pošty.
V rámci rokovania Rady ZMOS sa zástupcovia samospráv dotkli aj legislatívnych zmien realizovaných v poslednom období v rámci zákona o odpadoch. Tie podľa podpredsedu ZMOS Jozefa Turčányho obciam a mestám v mnohom pomohli a k tomu smeruje aj novela zákona, ktorá bola schválená v októbri. „Táto novela by nemala zásadným spôsobom samosprávam ublížiť, skôr naopak, mala by zabrániť, aby výrobcovia hádzali triedenie odpadu na plecia obcí. Vznikne akési koordinačné centrum výrobcov, ktoré túto činnosť zabezpečí,“ objasnil s tým, že v súčasnosti sa už čaká len na podpis novely prezidentom Andrejom Kiskom.
Členovia ZMOS zároveň získali všetky potrebné informácie o štrukturálnych a investičných fondoch Európskej únie. Zamerali sa pritom na operačný program rozvoja vidieka a v tejto súvislosti aj na tvorbu miestnych akčných skupín, ktorých počet sa zvýšil zo 63 na 87. „Pozornosť sme venovali aj Integrovanému regionálnemu operačnému programu, kde je alokácia vyše 1,7 miliardy eur a väčšina z týchto prostriedkov by mala ísť do miest a obcí. Pre nás je dôležité, že v oboch programoch sme sa rozbehli,“ zhodnotil podpredseda ZMOS Milan Muška. Dodal, že v najbližších dňoch budú všetky výzvy vyhodnotené a bude jasné, koľko žiadostí bude úspešných.
„Momentálne analyzujeme zoznam miest a obcí, kde by takéto tzv. partner - pošty mohli vzniknúť a v akom rozsahu. Momentálne prevádzkujeme 41 takýchto pôšt na celom Slovensku, napr. v satelitných mestečkách, ktoré sa rýchlo rozrastajú a tiež v okolí Bratislavy,“ uviedol generálny riaditeľ Slovenskej pošty Róbert Gálik. Takýchto obcí je podľa neho viacero, možno niekoľko desiatok. Cieľom je, aby sa zachovali činnosti pôšt v mestách a obciach, kde je s tým dlhoročný problém. Partnermi pritom budú jednak samosprávy, ale aj podnikateľské subjekty, ako napr. predajne potravín, cestovné kancelárie, penzióny, hotely a pod. Práve tu klient nájde však poštové služby.
„Prevádzkovanie takýchto pôšt je v rozsahu, ktorý je identický so štandardnými pobočkami, okrem doručovania, ktoré je realizované nástupníckou poštou. Nedôjde k redukcii služieb ani z pohľadu kvality poskytovaných služieb, jediný rozdiel je v tom, že to nebude samostatne stojaca pobočka pošty, ale bude realizovaná v rámci priestorov miesta partnera,“ objasnil Gálik s tým, že klienti budú môcť využívať aj štandardné peňažné operácie a tiež výdaj a príjem poštových zásielok.
Pošta, ktorá v súčasnosti prevádzkuje 1500 pobočiek, svojmu partnerovi v tomto prípade poskytne kompletné vybavenie a zabezpečí aj dôkladné vyškolenie osôb, ktoré tieto služby budú vykonávať. Tento projekt funguje na Slovensku už niekoľko rokov, v okolitých krajinách ide o štandardnú časť poštovej siete, ktorá je realizovaná takouto formou. „Dá sa povedať, že v západných krajinách väčšina siete jednotlivých poštových operátorov funguje práve na takýchto dohodách, príkladom úspešnej spolupráce sú severské krajiny, ale aj Nemecko či Veľká Británia. Česká pošta uvažuje v najbližšom období rozšíriť súčasný pomer takejto siete z 20 na 80 percent,“ zdôraznil Gálik s tým, že cieľom je aj ušetriť náklady na prevádzkovanie pôšt a zároveň neznížiť rozsah poskytovaných služieb. Generálny riaditeľ nevylúčil, že na Slovensku postupne dôjde k transformácii súčasnej pobočkovej siete na takúto partnerskú. Môže to priniesť aj zmenu podmienok a organizácie práce, časť zamestnancov bude fungovať v rámci nástupníckych pôšt a zároveň čiastočne na báze úväzkov.
„Chceme, aby sa nejakým spôsobom zabezpečila činnosť pošty na čo najväčšom počte miest, takže s návrhom spolupráce pôjdeme po prerokovaní na Rade ZMOS aj ďalej do regionálnych častí,“ uzavrel predseda ZMOS Michal Sýkora. Veľa závisí aj od toho, aké možnosti budú mať jednotlivé obce a mestá poskytnúť vhodné priestory na umiestnenie takejto pošty.
V rámci rokovania Rady ZMOS sa zástupcovia samospráv dotkli aj legislatívnych zmien realizovaných v poslednom období v rámci zákona o odpadoch. Tie podľa podpredsedu ZMOS Jozefa Turčányho obciam a mestám v mnohom pomohli a k tomu smeruje aj novela zákona, ktorá bola schválená v októbri. „Táto novela by nemala zásadným spôsobom samosprávam ublížiť, skôr naopak, mala by zabrániť, aby výrobcovia hádzali triedenie odpadu na plecia obcí. Vznikne akési koordinačné centrum výrobcov, ktoré túto činnosť zabezpečí,“ objasnil s tým, že v súčasnosti sa už čaká len na podpis novely prezidentom Andrejom Kiskom.
Členovia ZMOS zároveň získali všetky potrebné informácie o štrukturálnych a investičných fondoch Európskej únie. Zamerali sa pritom na operačný program rozvoja vidieka a v tejto súvislosti aj na tvorbu miestnych akčných skupín, ktorých počet sa zvýšil zo 63 na 87. „Pozornosť sme venovali aj Integrovanému regionálnemu operačnému programu, kde je alokácia vyše 1,7 miliardy eur a väčšina z týchto prostriedkov by mala ísť do miest a obcí. Pre nás je dôležité, že v oboch programoch sme sa rozbehli,“ zhodnotil podpredseda ZMOS Milan Muška. Dodal, že v najbližších dňoch budú všetky výzvy vyhodnotené a bude jasné, koľko žiadostí bude úspešných.
