Bratislava/Praha 4. októbra (TASR) - Ministri poľnohospodárstva Vyšehradskej skupiny (Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska) a Bulharska, Chorvátska, Rumunska, Slovinska a Fínska sa v rámci českého predsedníctva vo Vyšehradskej skupine (V4) stretli v Prahe. Informoval o tom tlačový odbor Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

Český minister Miroslav Toman v úvode pochválil skvelú prácu Slovenska, od ktorého predsedníctvo V4 prevzal. Predmetom rokovania bola najmä téma budúcej podoby Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP), súčasných problémov lesníctva a agro-lesníctva vrátane potenciálu pre rozvoj biohospodárstva a na záver rezonovala téma afrického moru ošípaných (AMO). Stretnutie ministrov viedlo k podpisu dvoch deklarácií.

"Diskusiu v rozšírenom formáte V4 vnímam ako vhodnú platformu k presadeniu spoločných pozícií a potrieb, viažucich sa na náš región. Je však zrejmé, že ešte pred dosiahnutím dohody majú členské štáty pred sebou veľa výziev. Spolupráca pri finalizácií podmienok v rámci novej CAP je preto pre Slovensko mimoriadne dôležitá," uviedla Gabriela Matečná (SNS), podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Hlavnou myšlienkou diskusií je "ekologickejšia" CAP zameraná na klímu a životné prostredie, zjednodušenie, respektíve zníženie administratívnej záťaže a v neposlednom rade flexibilitu pre členské štáty. Dôležitou a často diskutovanou súčasťou novej zelenej CAP sú tzv. eko-schémy financované z 1. piliera CAP a otázka, či by sa mali zaviesť pre poľnohospodárov dobrovoľne alebo povinne. Počas vystúpenia Matečná upozornila na fakt, že zjednodušenie budúcej CAP v podobe, ako ho navrhuje Európska komisia (EK), nepovažuje SR za dostatočné a požaduje preto viacero úprav pre dosiahnutie želanej podoby.

"Lesy, ich ochrana a trvalo udržateľné využívanie dnes čelia mnohým výzvam. Patria k nim na jednej strane nepriaznivé účinky klimatickej zmeny vrátane častejšieho výskytu a väčšej intenzity pôsobenia škodlivých činiteľov a na druhej strane rastúce rôznorodé požiadavky a očakávania spoločnosti, čo vyvíja značný tlak na lesné zdroje a ich využívanie. Otázka ochrany lesov vrátane adaptácie na klimatickú zmenu a riešenia podkôrnikovej kalamity je výrazne dôležitou témou, ktorú nemôžeme podceňovať," zdôraznila Matečná.

Slovenská republika považuje za potrebné aj v kontexte budúcej CAP zabezpečiť vytvorenie takých podmienok, ktoré umožnia ďalšiu finančnú podporu lesov a lesníctva v členských štátoch, minimálne na takej úrovni, ako je tomu v aktuálnom programovom období. Bez finančnej podpory nie je možné dosiahnuť adekvátne riešenia otázky klimatickej zmeny. Lesy a lesnícky sektor pritom zohrávajú zásadnú a jedinečnú úlohu v boji proti klimatickej zmene.

Ministri poľnohospodárstva následne prijali spoločnú deklaráciu o lesoch, trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov a prispôsobení sa zmene klímy, ktorá odráža hlavné výzvy pre odvetvie lesného hospodárstva a najdôležitejšie témy, ktoré ministri vzniesli počas stretnutia v Prahe.

Záverom rezonovala téma afrického moru ošípaných, ktorý v relatívne krátkom čase zasiahol veľkú časť územia Európy. V Prahe bola zdôraznená potreba náležitého financovania a potreba pokrytia nákladov na eradikáciu ochorenia.

"Krajiny postihnuté prípadmi AMO by mali mať nielen možnosť spoľahnúť sa na finančnú podporu EÚ, ale mali by tiež povinne uplatňovať spoľahlivé, jednotne stanovené a predtým testované postupy boja proti tomuto vírusu v záujme minimalizovať a dokonca až úplne zastaviť jeho šírenie. Všetci si musia uvedomiť, že opatrenia prijaté v jednej krajine chránia zvyšné územie EÚ bez výskytu AMO, a preto sa nepriamo týkajú všetkých členských štátov EÚ," zdôraznila Matečná.

Šéfka slovenského agrorezortu považuje za potrebné formulovať jasné, spoločné a povinné stanovisko EK pokiaľ ide o opatrenia na boj proti AMO. V týchto tendenciách na záver ministri poľnohospodárstva podpísali spoločnú deklarácia o boji proti AMO v Európskej únii.