Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zástupcovia iniciatívy Bývanie pre mladých argumentujú, že navrhovaný poplatok za výstavbu je prekážkou pre mladé rodiny či študentov, ktorí by sa chceli na Slovensku osamostatniť.
Autor TASR/Tablet.TV
,aktualizované Bratislava 10. augusta (TASR) – Iniciatíve Bývanie pre mladých sa nepáči nový zákon o miestnom poplatku za rozvoj, ktorý má začať platiť 1. novembra. Jej zástupcovia argumentujú, že navrhovaný poplatok za výstavbu je prekážkou pre mladé rodiny či študentov, ktorí by sa chceli na Slovensku osamostatniť. Tvrdia totiž, že bude mať vplyv na zvýšenie cien bytov.
Právnu normu schválil parlament koncom minulého roka. Účelom poplatku je financovať výstavbu verejnej infraštruktúry súvisiacej s novostavbami. Jeho výšku od 10 do 35 eur za štvorcový meter (m2) podlahovej plochy nadzemnej časti stavby si majú určiť mestá a obce.
„Tento zákon mal byť pôvodne namierený proti developérom, no v skutočnosti ide proti ľuďom. Starostovia bratislavských mestských častí už dávnejšie avizovali, že by boli za tú najväčšiu sadzbu, teda 35 eur za m2. Ak si zoberieme napríklad byt s rozlohou 50 m2 plus spoločné priestory, poplatok predstavuje zvýšenie ceny bytu o vyše 2500 eur. Developér nemá problém tento poplatok premietnuť do ceny bytu,“ upozornili zástupcovia iniciatívy Adam Sarlós a Denis Cáder na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave.
Študenti poukázali na to, že priemerný plat mladého človeka je na začiatku pracovného života príliš nízky na to, aby si mohol dovoliť drahé bývanie vo väčšom meste. Nemá si navyše kde peniaze požičať, pretože 100-% úver mu banka nedá. Nemožno sa preto podľa nich čudovať, že mladí ľudia odchádzajú do zahraničia.
„Žiadame, aby poslanci zrušili novelu zákona o poplatku a začali riešiť nové a hlavne efektívne spôsoby, ako získať peniaze. Stále platí, že tri štvrtiny mladých bývajú so svojimi rodičmi a takéto nové formy dane nám v osamostatnení určite nepomôžu,“ zdôraznili študenti.
VIDEO: Mladým sa nepáči poplatok za rozvoj
Regionálne združenie mestských častí hlavného mesta Bratislavy sa na svojej májovej schôdzi uznieslo, že všeobecne záväzné nariadenie (VZN), ktoré je potrebné pre uplatnenie poplatku, by malo obsahovať tri zásadné body. A to jednotnú sadzbu miestneho poplatku za rozvoj na území celého mesta, maximálnu sadzbu 35 eur za m2 a deľbu výnosu z poplatku v pomere 32 % pre mesto a 68 % pre mestské časti.
Hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová pre TASR uviedla, že mesto v súčasnosti pripravuje návrh VZN, ktorý stanoví výšku poplatku, ale chce ju určiť na základe relevantných dát a podrobných analýz. Nariadenie je možné prijať až na začiatku účinnosti zákona, teda v novembri. O jeho definitívnom znení bude rozhodovať mestské zastupiteľstvo.
„Neodmietame maximálnu výšku poplatku, ale našou snahou je skôr stanoviť rozdielne výšky poplatku vo viacerých oblastiach Bratislavy, nie celoplošné nastavenie jednej výšky tohto investorského poplatku. Práve zastavanosť, budúca možná výstavba, atraktivita územia – to všetko sú parametre, ktoré chceme pri nastavovaní výšky poplatku zohľadniť,“ opísala Skokanová.
Právnu normu schválil parlament koncom minulého roka. Účelom poplatku je financovať výstavbu verejnej infraštruktúry súvisiacej s novostavbami. Jeho výšku od 10 do 35 eur za štvorcový meter (m2) podlahovej plochy nadzemnej časti stavby si majú určiť mestá a obce.
„Tento zákon mal byť pôvodne namierený proti developérom, no v skutočnosti ide proti ľuďom. Starostovia bratislavských mestských častí už dávnejšie avizovali, že by boli za tú najväčšiu sadzbu, teda 35 eur za m2. Ak si zoberieme napríklad byt s rozlohou 50 m2 plus spoločné priestory, poplatok predstavuje zvýšenie ceny bytu o vyše 2500 eur. Developér nemá problém tento poplatok premietnuť do ceny bytu,“ upozornili zástupcovia iniciatívy Adam Sarlós a Denis Cáder na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave.
Študenti poukázali na to, že priemerný plat mladého človeka je na začiatku pracovného života príliš nízky na to, aby si mohol dovoliť drahé bývanie vo väčšom meste. Nemá si navyše kde peniaze požičať, pretože 100-% úver mu banka nedá. Nemožno sa preto podľa nich čudovať, že mladí ľudia odchádzajú do zahraničia.
„Žiadame, aby poslanci zrušili novelu zákona o poplatku a začali riešiť nové a hlavne efektívne spôsoby, ako získať peniaze. Stále platí, že tri štvrtiny mladých bývajú so svojimi rodičmi a takéto nové formy dane nám v osamostatnení určite nepomôžu,“ zdôraznili študenti.
VIDEO: Mladým sa nepáči poplatok za rozvoj
Regionálne združenie mestských častí hlavného mesta Bratislavy sa na svojej májovej schôdzi uznieslo, že všeobecne záväzné nariadenie (VZN), ktoré je potrebné pre uplatnenie poplatku, by malo obsahovať tri zásadné body. A to jednotnú sadzbu miestneho poplatku za rozvoj na území celého mesta, maximálnu sadzbu 35 eur za m2 a deľbu výnosu z poplatku v pomere 32 % pre mesto a 68 % pre mestské časti.
Hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová pre TASR uviedla, že mesto v súčasnosti pripravuje návrh VZN, ktorý stanoví výšku poplatku, ale chce ju určiť na základe relevantných dát a podrobných analýz. Nariadenie je možné prijať až na začiatku účinnosti zákona, teda v novembri. O jeho definitívnom znení bude rozhodovať mestské zastupiteľstvo.
„Neodmietame maximálnu výšku poplatku, ale našou snahou je skôr stanoviť rozdielne výšky poplatku vo viacerých oblastiach Bratislavy, nie celoplošné nastavenie jednej výšky tohto investorského poplatku. Práve zastavanosť, budúca možná výstavba, atraktivita územia – to všetko sú parametre, ktoré chceme pri nastavovaní výšky poplatku zohľadniť,“ opísala Skokanová.
