Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Niektoré sektory britského hospodárstva doplatia na odchod z EÚ ešte výraznejšie.
Autor TASR
Londýn 22. júna (TASR) - Ekonomika Británie sa po odchode z Európskej únie viac uzatvorila, čo sa v dlhodobom meradle negatívne odrazí na produktivite a mzdách a bežný zamestnanec by ku koncu tohto desaťročia mal ročne zarobiť v priemere o 470 libier (546,45 eura) menej v porovnaní so situáciou, ak by k brexitu nedošlo. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na výsledky štúdie, na ktorej sa podieľal ekonomický inštitút Resolution Foundation.
Nové postbrexitové obchodné pravidlá, ktoré vstúpili do platnosti v januári 2021, neviedli k trvalému poklesu obchodu Británie s Európskou úniou v porovnaní s obchodom s inými krajinami, čo mnohí ekonómovia očakávali. Podľa ekonómky z Resolution Foundation Sophie Haleovej sa vplyv brexitu viac rozptýlil znížením konkurencieschopnosti Británie a jej celkovej otvorenosti obchodu. "To v konečnom dôsledku povedie k zníženiu produktivity a aj reálnych miezd zamestnancov," dodala.
Odchodom Británie z EÚ sa sprísnili pravidlá vo vzájomnom obchode a podľa štúdie nové prekážky povedú k zníženiu produktivity naprieč britskou ekonomikou do roku 2030 o 1,3 % v porovnaní so situáciou, keď by sa obchodné vzťahy nemenili. To sa odrazí na poklese reálnych miezd o 1,8 % ročne, čo pre zamestnanca bude znamenať zhruba 470 libier. Štúdia, na ktorej sa podieľal aj profesor Swati Dhingra z London School of Economics, ktorý sa od augusta stane členom menového výboru britskej centrálnej banky, nezahrnuje hodnotenie vplyvu nových migračných pravidiel.
Niektoré sektory britského hospodárstva doplatia na odchod z EÚ ešte výraznejšie. K nim patrí rybársky priemysel, v ktorom veľký počet zamestnancov hlasoval za brexit. Tento sektor v dôsledku problémov pri vývoze čerstvých rýb do Európskej únie zaznamená podľa odhadov štúdie pokles približne o 30 %.
Na druhej strane, oblasť profesionálnych služieb ako finančníctvo, poisťovníctvo a právo také dôsledky napriek určitým komplikáciám nepocíti. Aj keď brexit ovplyvní ich možnosti poskytovať služby klientom v EÚ, podiel tohto sektora na britskej ekonomike klesne podľa štúdie iba o 0,3 percentuálneho bodu na 20,2 %.
(1 EUR = 0,8601 GBP)
Nové postbrexitové obchodné pravidlá, ktoré vstúpili do platnosti v januári 2021, neviedli k trvalému poklesu obchodu Británie s Európskou úniou v porovnaní s obchodom s inými krajinami, čo mnohí ekonómovia očakávali. Podľa ekonómky z Resolution Foundation Sophie Haleovej sa vplyv brexitu viac rozptýlil znížením konkurencieschopnosti Británie a jej celkovej otvorenosti obchodu. "To v konečnom dôsledku povedie k zníženiu produktivity a aj reálnych miezd zamestnancov," dodala.
Odchodom Británie z EÚ sa sprísnili pravidlá vo vzájomnom obchode a podľa štúdie nové prekážky povedú k zníženiu produktivity naprieč britskou ekonomikou do roku 2030 o 1,3 % v porovnaní so situáciou, keď by sa obchodné vzťahy nemenili. To sa odrazí na poklese reálnych miezd o 1,8 % ročne, čo pre zamestnanca bude znamenať zhruba 470 libier. Štúdia, na ktorej sa podieľal aj profesor Swati Dhingra z London School of Economics, ktorý sa od augusta stane členom menového výboru britskej centrálnej banky, nezahrnuje hodnotenie vplyvu nových migračných pravidiel.
Niektoré sektory britského hospodárstva doplatia na odchod z EÚ ešte výraznejšie. K nim patrí rybársky priemysel, v ktorom veľký počet zamestnancov hlasoval za brexit. Tento sektor v dôsledku problémov pri vývoze čerstvých rýb do Európskej únie zaznamená podľa odhadov štúdie pokles približne o 30 %.
Na druhej strane, oblasť profesionálnych služieb ako finančníctvo, poisťovníctvo a právo také dôsledky napriek určitým komplikáciám nepocíti. Aj keď brexit ovplyvní ich možnosti poskytovať služby klientom v EÚ, podiel tohto sektora na britskej ekonomike klesne podľa štúdie iba o 0,3 percentuálneho bodu na 20,2 %.
(1 EUR = 0,8601 GBP)
