Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre zvýšenie ochoty podnikateľského sektora investovať do filantropických aktivít je tiež dôležité diskutovať o opatreniach v oblasti vecných darov a pro bono služieb.
Autor TASR
Bratislava 6. augusta (TASR) – V oblasti spoločenskej zodpovednosti firiem dochádza na Slovensku v posledných rokoch k zmenám, keď spoločnosti začínajú viac fungovať zodpovedným a udržateľným spôsobom. Väčšiemu zapojeniu firiem do aktivít spoločenskej zodpovednosti však stále okrem iného bráni zložitý právny a daňový systém. Vyplýva to z výsledkov štúdie medzinárodného think tanku Social Impact Alliance for Central & Eastern Europe.
"Zložitý právny a daňový ekosystém bráni väčšej miere zapojenia spoločností, pre ktoré je náročné dodržiavať platné predpisy," uvádzajú autori štúdie. Tento problém podľa nich najlepšie ilustruje skutočnosť, že desať z pohľadu podnikania najdôležitejších predpisov (napríklad Zákonník práce, zákon o dani z príjmov, zákon o sociálnom poistení) prešlo len v roku 2020 až 42 novelizáciami. "Výsledkom je, že spoločnosti majú len minimum času, alebo nemajú žiadny čas nazvyš, ktorý by mohli venovať rozvoju CSR (Corporate Social Responsibility)," priblížili.
Zakladateľka Social Impact Alliance for Central & Eastern Europe Anna Korzeniewska dodala, že sociálna aktivita firiem je čoraz častejšie diktovaná očakávaniami spotrebiteľov, zamestnancov a investorov. "Už teraz je až 39 % Slovákov ochotných zaplatiť za produkty a služby spoločensky zodpovedných značiek o niečo viac. Podniky, ktoré sú ochotné vykonávať sociálne zodpovedné aktivity, čelia bariéram, ktoré bránia najmä tým menším, malým a stredným podnikom, prispôsobiť svoje stratégie požiadavkám moderného sveta," upozornila Korzeniewska.
Od verejnej správy sa podľa autorov štúdie očakáva väčšia spoločenská angažovanosť, ktorá môže využiť viacero nástrojov na podporu filantropických aktivít medzi firmami. Napríklad môže zvážiť zavedenie dodatočných legislatívnych výnimiek v zákone o verejnom obstarávaní. Špecifické benefity pre predkladateľov ponúk v tendroch, ktorí podporujú sociálne a environmentálne ciele (bonusové body, výnimky), by mohli reálne zvýšiť mieru angažovanosti v týchto oblastiach.
Pre zvýšenie ochoty podnikateľského sektora investovať do filantropických aktivít je tiež dôležité diskutovať o opatreniach v oblasti vecných darov a pro bono služieb. Zákon o dani z pridanej hodnoty (DPH) upravuje služby a tovary, ktoré sú oslobodené od DPH a zároveň stanovuje prísne kritériá na uplatnenie výnimiek. Spoločnosti, ktoré poskytujú vecné dary, alebo ponúkajú pro bono služby, musia z darovaného tovaru a služieb platiť DPH. "Vo väčšine prípadov takáto prísna legislatíva spoločnosti odrádza poskytovať nepeňažné dary, alebo ponúkať pro bono služby," upozorňuje štúdia.
"Zložitý právny a daňový ekosystém bráni väčšej miere zapojenia spoločností, pre ktoré je náročné dodržiavať platné predpisy," uvádzajú autori štúdie. Tento problém podľa nich najlepšie ilustruje skutočnosť, že desať z pohľadu podnikania najdôležitejších predpisov (napríklad Zákonník práce, zákon o dani z príjmov, zákon o sociálnom poistení) prešlo len v roku 2020 až 42 novelizáciami. "Výsledkom je, že spoločnosti majú len minimum času, alebo nemajú žiadny čas nazvyš, ktorý by mohli venovať rozvoju CSR (Corporate Social Responsibility)," priblížili.
Zakladateľka Social Impact Alliance for Central & Eastern Europe Anna Korzeniewska dodala, že sociálna aktivita firiem je čoraz častejšie diktovaná očakávaniami spotrebiteľov, zamestnancov a investorov. "Už teraz je až 39 % Slovákov ochotných zaplatiť za produkty a služby spoločensky zodpovedných značiek o niečo viac. Podniky, ktoré sú ochotné vykonávať sociálne zodpovedné aktivity, čelia bariéram, ktoré bránia najmä tým menším, malým a stredným podnikom, prispôsobiť svoje stratégie požiadavkám moderného sveta," upozornila Korzeniewska.
Od verejnej správy sa podľa autorov štúdie očakáva väčšia spoločenská angažovanosť, ktorá môže využiť viacero nástrojov na podporu filantropických aktivít medzi firmami. Napríklad môže zvážiť zavedenie dodatočných legislatívnych výnimiek v zákone o verejnom obstarávaní. Špecifické benefity pre predkladateľov ponúk v tendroch, ktorí podporujú sociálne a environmentálne ciele (bonusové body, výnimky), by mohli reálne zvýšiť mieru angažovanosti v týchto oblastiach.
Pre zvýšenie ochoty podnikateľského sektora investovať do filantropických aktivít je tiež dôležité diskutovať o opatreniach v oblasti vecných darov a pro bono služieb. Zákon o dani z pridanej hodnoty (DPH) upravuje služby a tovary, ktoré sú oslobodené od DPH a zároveň stanovuje prísne kritériá na uplatnenie výnimiek. Spoločnosti, ktoré poskytujú vecné dary, alebo ponúkajú pro bono služby, musia z darovaného tovaru a služieb platiť DPH. "Vo väčšine prípadov takáto prísna legislatíva spoločnosti odrádza poskytovať nepeňažné dary, alebo ponúkať pro bono služby," upozorňuje štúdia.
