Atény 11. júna (TASR) - Je možné, že Grécko nesplní tohtoročný cieľ v oblasti primárneho prebytku, na ktorom sa dohodlo s medzinárodnými veriteľmi. Uviedol to v utorok guvernér gréckej centrálnej banky, necelý týždeň po tom, ako Európska komisia vyjadrila obavy v súvislosti s daňovými škrtmi a príspevkami pre dôchodcov, o ktorých rozhodla odchádzajúca vláda.

Guvernér Jannis Sturnaras na investičnej konferencii v Aténach povedal, že Grécko dosiahne tento rok primárny prebytok (rozpočtový prebytok očistený o náklady na obsluhu dlhu) pravdepodobne na úrovni 2,9 % hrubého domáceho produktu (HDP). Na základe dohody s veriteľmi však malo Grécko dosiahnuť primárny prebytok na úrovni 3,5 % HDP.

Grécky parlament krátko pred voľbami do Európskeho parlamentu (EP) schválil zníženie dane z pridanej hodnoty a odsúhlasil aj ďalšie financie pre dôchodcov. Vo voľbách do EP však vládnuca strana Syriza neuspela a v reakcii na porážku premiér Alexis Tsipras požiadal prezidenta o rozpustenie parlamentu a vyhlásenie predčasných volieb. Tie sa uskutočnia 7. júla, zatiaľ čo pôvodne sa voľby mali konať v októbri.

V reakcii na najnovšie kroky gréckej vlády Európska komisia minulý týždeň uviedla, že nové výdavky zvyšujú riziko nesplnenia prisľúbených fiškálnych cieľov.

Po troch záchranných programoch v rokoch 2010 - 2018, ktoré vyšli celkovo na viac než 280 miliárd eur, veritelia pozorne sledujú plnenie hospodárskych reforiem a úsporných opatrení, ku ktorým sa krajina v minulých rokoch výmenou za finančnú pomoc zaviazala. Aj keď v auguste minulého roka Atény vystúpili spod tretieho záchranného programu, naďalej zostávajú pod dohľadom Európskej komisie, ktorá sleduje plnenie podmienok.

K tým patrí aj udržiavanie primárneho prebytku na úrovni 3,5 % HDP až do roku 2023. Podľa Sturnarasa by sa však tento cieľ mal prehodnotiť a po dohode s veriteľmi znížiť. "Udržiavanie vysokého primárneho prebytku má nepriaznivý vplyv na rast ekonomiky," povedal šéf centrálnej banky.