Bratislava 8. októbra (TASR) - Až štvrtina slovenských spoločností nemá kodifikované protikorupčné pravidlá. Je to viac ako celosvetový priemer, ktorý predstavuje 20 %. Tzv. whistleblowing alebo nahlasovanie neetického či neštandardného konania umožňuje len polovica slovenských firiem, pričom svetový priemer je 81,5 %. Vyplynulo to z výsledkov prieskumu poradenskej spoločnosti KPMG s názvom Úplatkárstvo a korupcia: rastúca výzva vo veku globalizácie.

"Zdá sa, že slovenskí podnikatelia dostatočne neinvestujú do svojich protikorupčných programov. Akoby očakávali, že sa to môže stať každému, len nie im. Taký prístup sa môže ukázať ako krátkozraký," uviedol manažér oddelenia forenzného poradenstva KPMG na Slovensku Tibor Havlík.

Až 51 % spoločností v regióne strednej a východnej Európy podľa prieskumu neidentifikuje rizikových biznis-partnerov. A len dve pätiny firiem, ktoré majú v zmluvách zakotvené právo preverovať súlad konania zmluvných partnerov s protikorupčnou legislatívou, toto právo skutočne využíva.

V prieskume KPMG väčšina opýtaných uviedla, že im chýbajú potrebné zdroje a špecifické prostriedky na prevenciu a odhaľovanie korupčného správania. Problémom je tiež nedostatok ľudí, ktorí vedia riadiť riziká súvisiace s korupciou a úplatkárstvom.

Dôležitým protikorupčným nástrojom sa stáva analýza dát, napríklad v podobe sledovania podozrivých transakcií. Dátový monitoring ale uskutočňuje priebežne len štvrtina firiem v strednej a východnej Európe v porovnaní so 42 % firiem vo svete.

Spoločnosti na Slovensku považujú za kľúčové výzvy v súvislosti s protikorupčnou kampaňou zvyšovanie povedomia o protikorupčných požiadavkách a vytváranie efektívneho mechanizmu na komunikáciu a tréning. Podniky s dlhodobo fungujúcim protikorupčným programom sa začínajú odkláňať od jednoduchého informovania o zákonných požiadavkách a orientujú sa viac na presadzovanie etického podnikania, riešenie etických dilem a zmenu kultúry v spoločnosti.