Bratislava 18. decembra (TASR) – V roku 2018 jazdilo za prácou do Rakúska 48.000 Slovákov, čo bol v tom období štvrtý najvyšší počet pracujúcich prekračujúcich hranice v rámci Európskej únie (EÚ). V rámci tejto skupiny tvorili 46 % ženy pracujúce v oblasti zdravotníctva. Tieto zistenia prináša slovenská verzia digitálnej publikácie Eurostatu Ľudia v pohybe – štatistika mobility v Európe. Slovenskú verziu pripravil Štatistický úrad (ŠÚ) SR, ktorý je zdrojom dát pre Eurostat na národnej úrovni.

"Digitálna publikácia obsahuje vybrané ukazovatele zo štatistiky mobility v európskom priestore. Napríklad dáta o migrácii, cezhraničnej i regionálnej dochádzke za prácou či vzdelaním, o dovolenkovaní alebo využívaní leteckej dopravy občanmi jednotlivých krajín aj celej EÚ. Možno si porovnať približne tri desiatky rôznych ukazovateľov mobility Slovákov v porovnaní s inými štátmi," priblížila generálna riaditeľka sekcie poskytovania štatistických produktov a služieb ŠÚ SR Oľga Dzianová.

Najviac cezhraničných pracujúcich predstavovali občania Poľska cestujúci za prácou do Nemecka (125.000 osôb) ako aj občania Francúzska dochádzajúci za prácou do Luxemburska (88.000 osôb), respektíve občania Nemecka dochádzajúci do Luxemburska (52.000 osôb). Zo všetkých obyvateľov EÚ pracovalo mimo svojej domovskej krajiny 1,3 milióna ľudí, teda 0,6 % z celkového počtu 220 miliónov pracujúcich vo veku 20 – 64 rokov.

Slovensko zároveň patrilo v roku 2018 k šiestim krajinám v rámci EÚ s najnižším podielom cudzincov (1,3 %) v štruktúre obyvateľstva prihláseného na trvalý pobyt. Európsky priemer bol pritom 7,8 %. Lídrom s najvyšším podielom cudzincov je Luxembursko, až 47,8 % obyvateľov tvorili ľudia s iným občianstvom. Počet osôb prisťahovaných do Únie v posledných rokoch rastie. V roku 2017 sa prisťahovalo do jednotlivých krajín EÚ spolu 4,4 milióna osôb. Takmer polovicu, 46 %, tvorili občania z nečlenských krajín EÚ.

Väčšinu prisťahovaných na Slovensko podľa ŠÚ SR tvoria Slováci vracajúci sa žiť domov. Ide o 59,5 % z počtu osôb, ktoré sa prisťahovali spoza hraníc. Súčasne je to tretí najvyšší podiel v EÚ po Rumunsku (82,5 %) a Poľsku (63,4 %). V priemere za celú EÚ podiel občanov vracajúcich sa späť do svojej krajiny spomedzi imigrujúcich dosiahol 23 %.

Pri cestovaní je najviac využívaná doprava osobným autom. Slovenský podiel bol napriek tomu v roku 2016 tretí najnižší v EÚ. Za priemerom EÚ tak SR zaostávala o 8,4 percentuálneho bodu (p. b.). Nad európskym priemerom však bolo využívanie autobusovej a železničnej dopravy. V cestovaní vlakom dosiahlo Slovensko štvrté miesto v rámci členských krajín EÚ s 9,4-percentným podielom železničnej dopravy v rámci dopravných presunov obyvateľstva meraných osobokilometrami. Cestovanie autobusom hromadnej dopravy vynieslo Slovensko na siedmu priečku v EÚ s podielom 15,8 %. SR bola súčasne jedinou krajinou v EÚ, ktorá v rokoch 2008 – 2017 zaznamenala pokles počtu cestujúcich leteckou dopravou za posledných desať rokov.

ŠÚ SR tiež uvádza, že v roku 2017 sa takmer 71 % Slovákov podarilo zrealizovať aspoň jednu súkromnú cestu minimálne s jedným prenocovaním. V porovnaní s inými členskými krajinami to nebol jeden z najvyšších podielov. Napriek tomu bol o 8,7 p. b. vyšší ako európsky priemer. Podľa vekového zloženia najviac turistov na Slovensku bolo vo veku 35 – 44 rokov (25,5 %), čo bol aj najvyšší podiel medzi členskými krajinami v danej vekovej skupine.

Slovensko podľa ŠÚ SR v roku 2017 udelilo takmer 14.000 povolení na pobyt občanom z krajín mimo EÚ. V prvej päťke boli občania Ukrajiny, Srbska, Vietnamu, Ruska a Iránu. V tom istom roku slovenské občianstvo získalo spolu 645 občanov, čo bol v rámci EÚ druhý najnižší počet po Litve, ktorá udelila len 187 občianstiev. Slovenské občianstvo získali najčastejšie občania z Ukrajiny, Srbska a Česka. Najväčší počet udelených štátnych občianstiev medzi členskými krajinami EÚ zaznamenalo Taliansko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko.