Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pozitívny trend vývoja zamestnanosti pokračoval na celom území Slovenska. Počet pracujúcich aj miera zamestnanosti medziročne stúpli vo všetkých ôsmich krajoch SR.
Autor TASR
Bratislava 5. septembra (TASR) - Zamestnanosť podľa výberového zisťovania pracovných síl v 2. štvrťroku medziročne vzrástla o 2,7 %, a počet pracujúcich tak dosiahol 2,604 milióna. Rast pokračoval už štvrtý štvrťrok za sebou. Celková zamestnanosť po sezónnom očistení sa oproti predchádzajúcemu štvrťroku zvýšila o 0,8 % na 2,620 milióna osôb, informoval v pondelok Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Počet pracujúcich medziročne vzrástol v 14 z 18 sledovaných odvetví ekonomiky. Pozitívnu bilanciu podporil najmä prírastok pracujúcich v stavebníctve, vzdelávaní, ako aj v ubytovaní a stravovaní. V najdôležitejšej zložke zamestnanosti - v priemysle - počet pracujúcich naďalej klesal. Miera zamestnanosti, ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľstva, sa medziročne zvýšila o 2,8 percentuálneho bodu (p. b.) na 76,8 %.
Celkovo z 18 sledovaných odvetví ekonomiky sa počet pracujúcich zvýšil v 14. Spomedzi troch výrobných odvetví počet pracovníkov vzrástol v stavebníctve a poľnohospodárstve, a to o viac ako o päť percent, ale priemysel zaznamenal medziročný pokles pracujúcich osôb o 0,3 %. V priemysle, ktorý je najväčším zamestnávateľským odvetvím slovenskej ekonomiky, v 2. štvrťroku pracovalo 685.000 osôb. Bolo to menej ako pred rokom a tiež nižší počet ako pred dvoma rokmi.
Služby medziročne zvýšili počet pracujúcich o 3,3 % na 1,594 milióna osôb. Celkovo dávali prácu viac ako 61 % pracujúcich. Naďalej najdynamickejšie rástol počet pracujúcich v ubytovacích a stravovacích službách (medziročne o 17,6 %). Z veľkých odvetí služieb, ktoré zamestnávajú viac než 150.000 pracujúcich, dynamickejšie rástlo vzdelávanie, a to o 6,8 %. Pre pozitívny vývoj zamestnanosti v službách bol tiež dôležitý návrat veľkoobchodu a maloobchodu k medziročnému rastu o 1,1 %. Naopak, brzdiaci efekt na rast zamestnanosti mal pokračujúci pokles pracujúcich v zdravotníctve a sociálnej pomoci o 1,8 %.
Pozitívny trend vývoja zamestnanosti pokračoval na celom území Slovenska. Počet pracujúcich aj miera zamestnanosti medziročne stúpli vo všetkých ôsmich krajoch SR. Najvýraznejšie v Bratislavskom kraji o 9,3 %, ďalej v Žilinskom kraji o 3,8 % a v Košickom kraji o 2,9 %.
Najnižšiu mieru zamestnanosti (pod 70 %) mal Prešovský kraj. Naopak, Bratislavský kraj ako jediný zo všetkých krajov SR prekročil úroveň zamestnanosti 80 %, aktuálne atakoval 85-percentnú mieru zamestnanosti. Najvýraznejšia zmena nastala v Košickom kraji, kde sa miera zamestnanosti medziročne zvýšila o 4,7 p. b. na hodnotu 72 %. Významné zvýšenie o 4,3 p. b. zaznamenal aj Žilinský kraj na 79,4 %.
V súhrne za 1. polrok 2022 stúpla celková zamestnanosť o 2,8 % na 2,588 milióna osôb. Najväčšie relatívne prírastky pracujúcich boli zaznamenané v ubytovacích a stravovacích službách, v odborných, vedeckých a technických činnostiach, ako aj v umení, zábave a rekreácii. Počty pracujúcich vzrástli vo všetkých krajoch Slovenska, najvýraznejšie v Bratislavskom kraji o 8,8 % a v Žilinskom kraji o 4 %. Miera zamestnanosti súhrnne za SR stúpla o 2,8 p. b. na aktuálnych 76,3 %. Najdynamickejšia zmena v miere zamestnanosti od začiatku roka nastala v Žilinskom kraji (78,7 %) a v Košickom kraji (71,1 %), kde bol zhodný rast o viac ako 4 p. b.
Počet pracujúcich medziročne vzrástol v 14 z 18 sledovaných odvetví ekonomiky. Pozitívnu bilanciu podporil najmä prírastok pracujúcich v stavebníctve, vzdelávaní, ako aj v ubytovaní a stravovaní. V najdôležitejšej zložke zamestnanosti - v priemysle - počet pracujúcich naďalej klesal. Miera zamestnanosti, ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľstva, sa medziročne zvýšila o 2,8 percentuálneho bodu (p. b.) na 76,8 %.
Celkovo z 18 sledovaných odvetví ekonomiky sa počet pracujúcich zvýšil v 14. Spomedzi troch výrobných odvetví počet pracovníkov vzrástol v stavebníctve a poľnohospodárstve, a to o viac ako o päť percent, ale priemysel zaznamenal medziročný pokles pracujúcich osôb o 0,3 %. V priemysle, ktorý je najväčším zamestnávateľským odvetvím slovenskej ekonomiky, v 2. štvrťroku pracovalo 685.000 osôb. Bolo to menej ako pred rokom a tiež nižší počet ako pred dvoma rokmi.
Služby medziročne zvýšili počet pracujúcich o 3,3 % na 1,594 milióna osôb. Celkovo dávali prácu viac ako 61 % pracujúcich. Naďalej najdynamickejšie rástol počet pracujúcich v ubytovacích a stravovacích službách (medziročne o 17,6 %). Z veľkých odvetí služieb, ktoré zamestnávajú viac než 150.000 pracujúcich, dynamickejšie rástlo vzdelávanie, a to o 6,8 %. Pre pozitívny vývoj zamestnanosti v službách bol tiež dôležitý návrat veľkoobchodu a maloobchodu k medziročnému rastu o 1,1 %. Naopak, brzdiaci efekt na rast zamestnanosti mal pokračujúci pokles pracujúcich v zdravotníctve a sociálnej pomoci o 1,8 %.
Pozitívny trend vývoja zamestnanosti pokračoval na celom území Slovenska. Počet pracujúcich aj miera zamestnanosti medziročne stúpli vo všetkých ôsmich krajoch SR. Najvýraznejšie v Bratislavskom kraji o 9,3 %, ďalej v Žilinskom kraji o 3,8 % a v Košickom kraji o 2,9 %.
Najnižšiu mieru zamestnanosti (pod 70 %) mal Prešovský kraj. Naopak, Bratislavský kraj ako jediný zo všetkých krajov SR prekročil úroveň zamestnanosti 80 %, aktuálne atakoval 85-percentnú mieru zamestnanosti. Najvýraznejšia zmena nastala v Košickom kraji, kde sa miera zamestnanosti medziročne zvýšila o 4,7 p. b. na hodnotu 72 %. Významné zvýšenie o 4,3 p. b. zaznamenal aj Žilinský kraj na 79,4 %.
V súhrne za 1. polrok 2022 stúpla celková zamestnanosť o 2,8 % na 2,588 milióna osôb. Najväčšie relatívne prírastky pracujúcich boli zaznamenané v ubytovacích a stravovacích službách, v odborných, vedeckých a technických činnostiach, ako aj v umení, zábave a rekreácii. Počty pracujúcich vzrástli vo všetkých krajoch Slovenska, najvýraznejšie v Bratislavskom kraji o 8,8 % a v Žilinskom kraji o 4 %. Miera zamestnanosti súhrnne za SR stúpla o 2,8 p. b. na aktuálnych 76,3 %. Najdynamickejšia zmena v miere zamestnanosti od začiatku roka nastala v Žilinskom kraji (78,7 %) a v Košickom kraji (71,1 %), kde bol zhodný rast o viac ako 4 p. b.
