Nová stavebná legislatíva definuje stavebníka dvoma znakmi – prejavom vôle uskutočňovať stavebné práce a požadovaným právnym vzťahom k pozemku alebo stavbe.
Autor TASR
Bratislava 10. mája (TASR) - Návrh nového stavebného zákona prináša novú povinnosť pre stavebníka, ktorým je orgán verejnej moci – bude musieť zabezpečiť, aby súčasťou stavby financovanej z verejných zdrojov bolo aj umiestnenie umeleckého diela, ktoré musí byť na verejnom priestranstve alebo na verejne prístupnom mieste. Vyplýva to z návrhu zákona o výstavbe z dielne vicepremiéra Štefana Holého a ministra dopravy a výstavby Andreja Doležala (obaja Sme rodina), ktorý aktuálne podlieha medzirezortnému pripomienkovému konaniu (MPK).
Cieľom návrhu nového stavebného zákona je podľa predkladateľov profesionalizácia štátnej správy vo výstavbe, znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s výstavbou a zjednodušenie stavebného povoľovania, najmä jeho elektronizácia a digitalizácia dát slúžiacich ako vstupy súvisiace s územným plánovaním a výstavbou.
Ústredným orgánom štátnej správy vo výstavbe sa podľa návrhu má stať Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR s celoštátnou pôsobnosťou. "Úrad si bude v rámci svojej pôsobnosti zriaďovať pracoviská, ktorých hlavnou úlohou bude vykonávať pôsobnosť doterajších stavebných úradov. Na výkon dohľadu si bude úrad zriaďovať pracoviská, ktoré budú vo výstavbe plniť funkciu kontrolnú a dozornú," vysvetlili autori materiálu.
Pri stavbe, ktorej predpokladaná hodnota bude viac ako 100.000 eur bude musieť stavebník uskutočniť verejnú súťaž návrhu.
Zákon zdôrazňuje, že stavbu je možné uskutočňovať až po overení projektu stavby. Požaduje sa tak súlad výstavby s projektom stavby, ktorý prešiel od stavebného zámeru, rozhodovania stavebného úradu a overenia projektu stavby procesom schvaľovania všetkých zúčastnených osôb od obce, susedov, cez dotknuté orgány až po rozhodnutie stavebného úradu.
Zmeny nastanú aj pri zmene stavby, pri ktorej dôjde k dôležitému zásahu do existujúcej stavby, ktorý rozhoduje o jej stabilite a bezpečnosti, o jej vzhľade, prevádzkových parametroch alebo o technologickom vybavení. Zmena stavby sa preto bude musieť riadiť rovnakým postupom stavebníka a projektanta, ako keby išlo o novú stavbu.
Legislatíva upraví aj základnú požiadavku na odbornú spôsobilosť stavebníkov. "Ak zákon vyžaduje na stavebné práce ich predpokladateľnú kvalitu, tak je prirodzené, že musí požadovať, že ich budú uskutočňovať odborníci," podotkli autori materiálu. Zákon by mal ošetriť aj nepovolené stavby a spresniť terminológiu pri začatí výstavby. Autori návrhu považujú za dôležité, aby sa s prípravnými prácami na stavbe nezačínalo ešte pred právoplatnosťou stavebného povolenia, ktorá nakoniec z nejakého dôvodu ani nemusela nastať.
Priamo v stavebnom zákone sa má tiež upraviť aspoň základná požiadavka na ochranu nálezov a chránených častí prírody. Zabezpečiť prípadný nález bude musieť stavbyvedúci.
Nová stavebná legislatíva definuje stavebníka dvoma znakmi – prejavom vôle uskutočňovať stavebné práce a požadovaným právnym vzťahom k pozemku alebo stavbe. Jeho základnou povinnosťou bude objednať vypracovanie projektovej dokumentácie u projektanta. Upravia sa aj povinnosti stavebníka pri svojpomocnej výstavbe. Stavebník totiž v takýchto prípadoch nemá schopnosť ani reálnu možnosť odborne posudzovať, a tým menej zasahovať do činnosti vyžadujúcej odbornú spôsobilosť. Svojpomocne sa bude môcť stavať aj naďalej, avšak iba jednoduché stavby.
Zákon ošetrí aj osobu zhotoviteľa stavby – bude ním môcť byť len podnikateľ na základe viazanej živnosti. Ak je zhotoviteľom stavby stavebník drobných svojpomocných stavieb, ten musí zabezpečiť aspoň osobu s ustanovenou kvalifikáciou. Legislatíva tiež posilní postavenie projektanta. Zavádza tiež základné oprávnenia a povinnosti geodeta.
Ďalšou zmenou, ktorú legislatíva prinesie, je, že povoľovanie stavieb sa bude uskutočňovať výhradne elektronicky prostredníctvom informačného systému Urbion. Pre drobné stavby či drobné stavebné práce bude umožnené vykonať úkony aj cez integrované obslužné miesto.
Novinkou bude aj dôležitý dokument – správa o výsledku prerokovania stavebného zámeru. Ten by mal racionalizovať postup výstavby a odbremeniť stavebné úrady od zabezpečovania všetkých podkladov rozhodnutia. Rozhodnutie o stavebnom zámere, ktoré je právoplatné, bude môcť úrad z podnetu stavebníka preskúmať.
Legislatíva hovorí aj o projekte a kolaudácii stavby. Podkladom ku kolaudácii má byť práve projekt skutočného vyhotovenia stavby a elektronický stavebný denník.
Pripomienkové konanie k navrhovanej legislatíve by malo trvať do 26. mája. Predkladatelia navrhujú, aby zákon nadobudol účinnosť od začiatku roka 2023.
Cieľom návrhu nového stavebného zákona je podľa predkladateľov profesionalizácia štátnej správy vo výstavbe, znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s výstavbou a zjednodušenie stavebného povoľovania, najmä jeho elektronizácia a digitalizácia dát slúžiacich ako vstupy súvisiace s územným plánovaním a výstavbou.
Ústredným orgánom štátnej správy vo výstavbe sa podľa návrhu má stať Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR s celoštátnou pôsobnosťou. "Úrad si bude v rámci svojej pôsobnosti zriaďovať pracoviská, ktorých hlavnou úlohou bude vykonávať pôsobnosť doterajších stavebných úradov. Na výkon dohľadu si bude úrad zriaďovať pracoviská, ktoré budú vo výstavbe plniť funkciu kontrolnú a dozornú," vysvetlili autori materiálu.
Pri stavbe, ktorej predpokladaná hodnota bude viac ako 100.000 eur bude musieť stavebník uskutočniť verejnú súťaž návrhu.
Zákon zdôrazňuje, že stavbu je možné uskutočňovať až po overení projektu stavby. Požaduje sa tak súlad výstavby s projektom stavby, ktorý prešiel od stavebného zámeru, rozhodovania stavebného úradu a overenia projektu stavby procesom schvaľovania všetkých zúčastnených osôb od obce, susedov, cez dotknuté orgány až po rozhodnutie stavebného úradu.
Zmeny nastanú aj pri zmene stavby, pri ktorej dôjde k dôležitému zásahu do existujúcej stavby, ktorý rozhoduje o jej stabilite a bezpečnosti, o jej vzhľade, prevádzkových parametroch alebo o technologickom vybavení. Zmena stavby sa preto bude musieť riadiť rovnakým postupom stavebníka a projektanta, ako keby išlo o novú stavbu.
Legislatíva upraví aj základnú požiadavku na odbornú spôsobilosť stavebníkov. "Ak zákon vyžaduje na stavebné práce ich predpokladateľnú kvalitu, tak je prirodzené, že musí požadovať, že ich budú uskutočňovať odborníci," podotkli autori materiálu. Zákon by mal ošetriť aj nepovolené stavby a spresniť terminológiu pri začatí výstavby. Autori návrhu považujú za dôležité, aby sa s prípravnými prácami na stavbe nezačínalo ešte pred právoplatnosťou stavebného povolenia, ktorá nakoniec z nejakého dôvodu ani nemusela nastať.
Priamo v stavebnom zákone sa má tiež upraviť aspoň základná požiadavka na ochranu nálezov a chránených častí prírody. Zabezpečiť prípadný nález bude musieť stavbyvedúci.
Nová stavebná legislatíva definuje stavebníka dvoma znakmi – prejavom vôle uskutočňovať stavebné práce a požadovaným právnym vzťahom k pozemku alebo stavbe. Jeho základnou povinnosťou bude objednať vypracovanie projektovej dokumentácie u projektanta. Upravia sa aj povinnosti stavebníka pri svojpomocnej výstavbe. Stavebník totiž v takýchto prípadoch nemá schopnosť ani reálnu možnosť odborne posudzovať, a tým menej zasahovať do činnosti vyžadujúcej odbornú spôsobilosť. Svojpomocne sa bude môcť stavať aj naďalej, avšak iba jednoduché stavby.
Zákon ošetrí aj osobu zhotoviteľa stavby – bude ním môcť byť len podnikateľ na základe viazanej živnosti. Ak je zhotoviteľom stavby stavebník drobných svojpomocných stavieb, ten musí zabezpečiť aspoň osobu s ustanovenou kvalifikáciou. Legislatíva tiež posilní postavenie projektanta. Zavádza tiež základné oprávnenia a povinnosti geodeta.
Ďalšou zmenou, ktorú legislatíva prinesie, je, že povoľovanie stavieb sa bude uskutočňovať výhradne elektronicky prostredníctvom informačného systému Urbion. Pre drobné stavby či drobné stavebné práce bude umožnené vykonať úkony aj cez integrované obslužné miesto.
Novinkou bude aj dôležitý dokument – správa o výsledku prerokovania stavebného zámeru. Ten by mal racionalizovať postup výstavby a odbremeniť stavebné úrady od zabezpečovania všetkých podkladov rozhodnutia. Rozhodnutie o stavebnom zámere, ktoré je právoplatné, bude môcť úrad z podnetu stavebníka preskúmať.
Legislatíva hovorí aj o projekte a kolaudácii stavby. Podkladom ku kolaudácii má byť práve projekt skutočného vyhotovenia stavby a elektronický stavebný denník.
Pripomienkové konanie k navrhovanej legislatíve by malo trvať do 26. mája. Predkladatelia navrhujú, aby zákon nadobudol účinnosť od začiatku roka 2023.