Brusel 12. októbra (TASR) - Ak má Európa snahu modelovať budúci vývoj ľudstva, musia členské krajiny EÚ reagovať na výzvy spojené s rozvojom umelej inteligencie (UI) spoločne. Pozícia Slovenska v rámci EÚ je v tejto oblasti slabá. Upozornil na to generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra (JRC) Vladimír Šucha na štvrtkovom podujatí v Bruseli s názvom Konferencie V4 o umelej inteligencii.

Na medzinárodnej konferencii, ktorá sa konala na Stálom zastúpení SR pri EÚ v Bruseli, zaznelo veľa podnetných myšlienok, ktorých spoločným odkazom bola otázka, či sú Európania na príchod umelej inteligencie pripravení.

Šéf JRC, ktoré patrí pod Európsku komisiu, v rozhovore pre TASR pripomenul, že Európska komisia v apríli zverejnila svoj politický dokument, ktorom poukazuje, aké dôležité je mať koncepciu umelej inteligencie.

V novembri exekutíva EÚ predstaví európsku správu o stave UI. Stostranový prehľadný a zrozumiteľný dokument je podľa Šuchu určený nielen pre politikov, odborníkov a priemysel, ale aj pre širokú verejnosť, a sú v ňom údaje, ktoré naznačujú, ktorým smerom sa treba pri rozvoji UI uberať. Na jar budúceho roka EK otvorí Európske observatórium umelej inteligencie, ktoré bude na dennej báze poskytovať údaje, poznatky a analýzy z tejto oblasti.

"Umelá inteligencia nie je budúcnosť, je to súčasnosť. Je už s nami. Nástup umelej inteligencie a jej penetrácia do spoločnosti sú extrémne rýchle. Nemáme desať rokov, skôr sa to pohybuje v období mesiacov," zopakoval Šucha názory z prednášky na konferencii.

Podľa jeho slov Európania musia reagovať už teraz a spoločne - ako členovia EÚ -, lebo ani jedna z členských krajín Únie ne je konkurencieschopná na globálnom poli so Spojenými štátmi a s Čínou.

Spresnil, že najmä Čína neuveriteľným spôsobom investuje do výskumu a vývoja v oblasti UI, a teraz je zhruba na úrovni EÚ. Avšak po odchode Spojeného kráľovstva z Únie Čína Európanov predbehne, lebo Briti zaisťujú v rámci EÚ zhruba jednu štvrtinu z celkového počtu aktivít v oblasti umelej inteligencie.

"Je najvyšší čas sa na túto oblasť zamerať a robiť výrazné kroky, aby budúcnosť nedizajnoval niekto iný, ale my sami. To je najdôležitejší odkaz - ak chceme, aby to išlo európskou cestou, tak to musíme urobiť sami," zhodnotil situáciu.

Z pohľadu celoeurópskeho snaženia Šucha upozornil na to, že pozícia krajín Vyšehradskej štvorky (V4) a teda aj Slovenska je pri vývoji UI slabá. A to tak v oblasti výskumu, ako aj v oblasti priemyslu a podnikania. Dodal, že v prípade Slovenska je relatívne vysoké percento pracovných miest, ktoré sú robotizovateľné a budú sa v krátkom čase robotizovať. Z tohto pohľadu sú investície do rozvoja umelej inteligencie a digitálnej transformácie strategickým záujmom.

Šucha však zároveň upozornil, že UI, to nie sú len roboti, ako si to často verejnosť mýli. "Umelá inteligencia je integrálny názov pre súbor desiatich i viacerých technológií. Schopnosť pozorovať svoje okolie, zbierať a vyhodnocovať údaje a robiť inteligentné rozhodnutia - to je zhruba charakteristika umelej inteligencie," vysvetlil Šucha. Dodal, že robotizácia je súčasťou UI, ale nie je to jej jediná časť.

V tejto súvislosti Šucha upozornil na motto, že "dáta sú nové zlato". Pripomenul, že ak v 20 storočí ľudia bojovali o ropu, tak v 21. storočí bojujeme o dáta, a tie sú súčasťou úspechu, lebo UI by bez dát nemohla existovať.

"Umelá inteligencia je v konceptuálnej forme s nami už 60-70 rokov, ale nemohla sa rozvíjať, lebo nebolo dostatok údajov. Teraz zažívame explóziu dát. Ak chceme vybudovať umelú inteligenciu, musíme mať výskum a vývoj - ale predovšetkým výpočtovú kapacitu našich dátových centier a najmä voľný pohyb dát a prístup k dátam," vysvetlil.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)