Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Váhostav-SK na základe schváleného reštrukturalizačného plánu vyplatí nezabezpečeným veriteľom počas piatich rokov 18,75 % z ich pôvodnej pohľadávky.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 1. júna (TASR) - Pri rozhodovaní o tom, či schváli, alebo neschváli reštrukturalizačný plán spoločnosti Váhostav-SK, prihliadal súd aj na zásadu postupovať tak, aby sa dosiahla pre veriteľov čo najvyššia miera uspokojenia ich pohľadávok. Tvrdí to sudkyňa bratislavského okresného súdu, ktorá o veci rozhodovala. Jej stanovisko poskytol TASR hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak.
"Práve táto zásada, respektíve jej naplnenie, bola často opakovaná aj v nálezoch Ústavného súdu SR ako základný účel reštrukturalizačného konania, ktorému majú byť podriadené aj formalistické prístupy k aplikácii zákona," uviedla sudkyňa vo vyjadrení.
Váhostav-SK na základe schváleného reštrukturalizačného plánu vyplatí nezabezpečeným veriteľom počas piatich rokov 18,75 % z ich pôvodnej pohľadávky. To znamená 19,62 milióna eur. Celkovo spoločnosť splatí počas piatich rokov 43,9 milióna eur alebo 32,3 % zo svojich záväzkov.
Súd uvádza, že počas súdneho preskúmavania reštrukturalizácie spoločnosti Váhostav SK mu nebol doručený žiadny podnet účastníkov konania a nikto z veriteľov nespochybnil platnosť a legitímnosť procesu reštrukturalizácie. "Ani sa inak nedopytoval, ani nepodnecoval súd na konanie, ani nepožadoval žiadne vysvetlenia," opísala sudkyňa.
Súd sa však podľa jej slov aj napriek tomu zaoberal všetkými podnetmi, ktoré boli v tomto prípade zverejnené alebo doručené súdu aj od iných subjektov, najmä od neziskovej organizácie Aliancia Fair Play. Sudkyňa pripomenula, že konajúci súd v rámci konkurzného oddelenia nemá právomoc konať vo veciach trestných a nie je orgánom činným v trestnom konaní. "Z tohto dôvodu počas celého procesu posudzovania a rozhodovania súd spolupracoval takmer na dennej báze s orgánmi činnými v trestnom konaní," doplnila. A to najmä s Národnou kriminálnou agentúrou, Okresnou prokuratúrou Bratislava I a dozorujúcim prokurátorom Špeciálnej prokuratúry.
Súd tvrdí, že nedisponoval takou právnou skutočnosťou, na základe ktorej by bol oprávnený rozhodnúť inak. Svoje rozhodnutie vydal podľa sudkyne predovšetkým na základe stanovísk orgánov činných v trestnom konaní a výsledkov preverovania náležitostí a podmienok procesu reštrukturalizácie. "Tak ako tieto exaktne definuje a ich splnenie vyžaduje vo svojich ustanoveniach zákon," dodala sudkyňa.
"Práve táto zásada, respektíve jej naplnenie, bola často opakovaná aj v nálezoch Ústavného súdu SR ako základný účel reštrukturalizačného konania, ktorému majú byť podriadené aj formalistické prístupy k aplikácii zákona," uviedla sudkyňa vo vyjadrení.
Váhostav-SK na základe schváleného reštrukturalizačného plánu vyplatí nezabezpečeným veriteľom počas piatich rokov 18,75 % z ich pôvodnej pohľadávky. To znamená 19,62 milióna eur. Celkovo spoločnosť splatí počas piatich rokov 43,9 milióna eur alebo 32,3 % zo svojich záväzkov.
Súd uvádza, že počas súdneho preskúmavania reštrukturalizácie spoločnosti Váhostav SK mu nebol doručený žiadny podnet účastníkov konania a nikto z veriteľov nespochybnil platnosť a legitímnosť procesu reštrukturalizácie. "Ani sa inak nedopytoval, ani nepodnecoval súd na konanie, ani nepožadoval žiadne vysvetlenia," opísala sudkyňa.
Súd sa však podľa jej slov aj napriek tomu zaoberal všetkými podnetmi, ktoré boli v tomto prípade zverejnené alebo doručené súdu aj od iných subjektov, najmä od neziskovej organizácie Aliancia Fair Play. Sudkyňa pripomenula, že konajúci súd v rámci konkurzného oddelenia nemá právomoc konať vo veciach trestných a nie je orgánom činným v trestnom konaní. "Z tohto dôvodu počas celého procesu posudzovania a rozhodovania súd spolupracoval takmer na dennej báze s orgánmi činnými v trestnom konaní," doplnila. A to najmä s Národnou kriminálnou agentúrou, Okresnou prokuratúrou Bratislava I a dozorujúcim prokurátorom Špeciálnej prokuratúry.
Súd tvrdí, že nedisponoval takou právnou skutočnosťou, na základe ktorej by bol oprávnený rozhodnúť inak. Svoje rozhodnutie vydal podľa sudkyne predovšetkým na základe stanovísk orgánov činných v trestnom konaní a výsledkov preverovania náležitostí a podmienok procesu reštrukturalizácie. "Tak ako tieto exaktne definuje a ich splnenie vyžaduje vo svojich ustanoveniach zákon," dodala sudkyňa.
