Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V rámci prípravného konania oznámil, že Kyjev nepredložil dostatočné dôvody na nezaplatenie dlhu Rusku v hodnote 2,79 miliardy eur a odmietol kauzu posunúť ďalej.
Autor TASR
Moskva/Londýn 30. marca (TASR) - Ruské ministerstvo financií opätovne vyzvalo Ukrajinu na plné uhradenie dlhu z konca roku 2013, keď pozíciu Moskvy najnovšie podporilo rozhodnutie súdu v Londýne. Ten v stredu (29. 3.) v rámci prípravného konania oznámil, že Kyjev nepredložil dostatočné dôvody na nezaplatenie dlhu Rusku v hodnote 3 miliárd USD (2,79 miliardy eur) a odmietol kauzu posunúť ďalej.
Podľa ruského ministerstva financií to znamená, že Ukrajina by mala splatiť celý dlh v hodnote 3 miliardy USD, plus úroky. "Rozhodnutie súdu je konečné a záväzné," oznámilo ministerstvo v reakcii na verdikt. Na to ale Kyjev reagoval, že súd síce názor Ukrajiny nepodporil, umožnil jej ale odvolanie, čo aj využije.
Spor vychádza z udalostí v decembri 2013. Vtedy sa Rusko dohodlo s bývalou ukrajinskou vládou na znížení ceny plynu pre Ukrajinu zhruba o tretinu a zároveň na dvojročnej finančnej pomoci Kyjevu potom, ako Ukrajina a Európska únia (EÚ) v novembri toho roka nepodpísali asociačnú dohodu. Moskva v rámci pomoci plánovala odkúpiť ukrajinské dlhopisy celkovo za 15 miliárd USD. Do konca decembra 2013 kúpili Rusi prvé eurobondy v hodnote 3 miliardy USD, neskôr však Ukrajinci vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča zosadili a vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou sa prudko zhoršili. Zostávajúcich 12 miliárd USD už Rusi Ukrajine neposkytli.
Ukrajinci spočiatku argumentovali, že nejde o štátnu pomoc, ale o komerčný dlh a Rusko by malo pristúpiť na podmienky, na aké pristúpili v rámci reštrukturalizácie ukrajinského dlhu komerční veritelia. Rusko to však odmietlo s tým, že tejto pôžičky sa to netýka, v čom Moskve dal za pravdu aj Medzinárodný menový fond. Ukrajina však naďalej dlh odmietala splatiť.
Na súde v Londýne (dlh vo forme eurobondov spadá pod britské právo) sa Ukrajina obhajovala tým, že vtedajšia vláda nemala dostatočné kompetencie na uzatváranie dohôd s Ruskom, ďalej, že k uzatvoreniu dlhu došlo po nátlakom, podmienky emisie neboli férové a nakoniec, že nesplatenie dlhu bolo protiopatrením voči ruskému zasahovaniu do ukrajinskej ekonomiky a územnej celistvosti. Poukázala tak na anexiu polostrova Krym Ruskom v roku 2014.
Sudca niektoré tvrdenia Ukrajiny uznal, časť argumentov, ako napríklad nátlak a protiopatrenia ale označil za argumenty, ktoré nemôže zvážiť. Navyše, ukrajinské ministerstvo financií podľa sudcu malo bežné právomoci na uzatvorenie takejto dohody.
Ukrajinský minister financií Oleksandr Danyljuk v reakcii na verdikt uviedol, že súd dal Kyjevu možnosť odvolať sa. Právni experti teraz očakávajú, že ku konaniu pred odvolacím súdom by mohlo dôjsť koncom tohto, prípadne na začiatku budúceho roka.
Podľa ruského ministerstva financií to znamená, že Ukrajina by mala splatiť celý dlh v hodnote 3 miliardy USD, plus úroky. "Rozhodnutie súdu je konečné a záväzné," oznámilo ministerstvo v reakcii na verdikt. Na to ale Kyjev reagoval, že súd síce názor Ukrajiny nepodporil, umožnil jej ale odvolanie, čo aj využije.
Spor vychádza z udalostí v decembri 2013. Vtedy sa Rusko dohodlo s bývalou ukrajinskou vládou na znížení ceny plynu pre Ukrajinu zhruba o tretinu a zároveň na dvojročnej finančnej pomoci Kyjevu potom, ako Ukrajina a Európska únia (EÚ) v novembri toho roka nepodpísali asociačnú dohodu. Moskva v rámci pomoci plánovala odkúpiť ukrajinské dlhopisy celkovo za 15 miliárd USD. Do konca decembra 2013 kúpili Rusi prvé eurobondy v hodnote 3 miliardy USD, neskôr však Ukrajinci vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča zosadili a vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou sa prudko zhoršili. Zostávajúcich 12 miliárd USD už Rusi Ukrajine neposkytli.
Ukrajinci spočiatku argumentovali, že nejde o štátnu pomoc, ale o komerčný dlh a Rusko by malo pristúpiť na podmienky, na aké pristúpili v rámci reštrukturalizácie ukrajinského dlhu komerční veritelia. Rusko to však odmietlo s tým, že tejto pôžičky sa to netýka, v čom Moskve dal za pravdu aj Medzinárodný menový fond. Ukrajina však naďalej dlh odmietala splatiť.
Na súde v Londýne (dlh vo forme eurobondov spadá pod britské právo) sa Ukrajina obhajovala tým, že vtedajšia vláda nemala dostatočné kompetencie na uzatváranie dohôd s Ruskom, ďalej, že k uzatvoreniu dlhu došlo po nátlakom, podmienky emisie neboli férové a nakoniec, že nesplatenie dlhu bolo protiopatrením voči ruskému zasahovaniu do ukrajinskej ekonomiky a územnej celistvosti. Poukázala tak na anexiu polostrova Krym Ruskom v roku 2014.
Sudca niektoré tvrdenia Ukrajiny uznal, časť argumentov, ako napríklad nátlak a protiopatrenia ale označil za argumenty, ktoré nemôže zvážiť. Navyše, ukrajinské ministerstvo financií podľa sudcu malo bežné právomoci na uzatvorenie takejto dohody.
Ukrajinský minister financií Oleksandr Danyljuk v reakcii na verdikt uviedol, že súd dal Kyjevu možnosť odvolať sa. Právni experti teraz očakávajú, že ku konaniu pred odvolacím súdom by mohlo dôjsť koncom tohto, prípadne na začiatku budúceho roka.
