Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ostatné potrebné zníženie emisií chce minister docieliť prostredníctvom súťaží.
Autor TASR
Bratislava 30. novembra (TASR) – Minister hospodárstva a šéf strany SaS Richard Sulík chce do pripravovaného plánu obnovy presadiť jeden až dva veľké projekty, ktoré prinesú výrazné zníženie emisií. Slovensko, podobne ako ostatné krajiny EÚ, musí do roku 2030 znížiť produkciu oxidu uhličitého (CO2) o 55 %, čo je približne o 11 miliónov ton. Ostatné potrebné zníženie emisií chce minister docieliť prostredníctvom súťaží. Sulík to v pondelok povedal na online konferencii Euractive Slovensko na tému "Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2020: Výzvy a príležitosti ekonomickej obnovy po koronakríze".
"Dohodli sme sa, že každá koaličná strana predstaví svoj plán obnovy. My to budeme robiť tento týždeň. Snažili sme sa, aby to bolo v súlade s tým, čo Európska únia požaduje," povedal Sulík. Čoho by sa mali týkať veľké projekty, ktoré bude chcieť presadiť do konečného znenia plánu obnovy, Sulík nespresnil. Pri menších projektoch by mala byť súťažným kritériom najnižšia cena za pokles emisií o jednu tonu CO2. Tieto súťaže by mali podľa šéfa rezortu hospodárstva pokračovať až dovtedy, kým projekty nepokryjú požadované zníženie emisií o 55 %.
Podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič pripomenul, že 37 % percent z finančného balíka plánu obnovy by malo ísť práve na zelené projekty. Problémom podľa neho nebude paradoxne nedostatok zdrojov, ale možný nedostatok kvalitných projektov. Základom pre rast využívania obnoviteľných zdrojov je podľa Šefčoviča obnova elektrických sietí a ich digitalizácia. Druhým kľúčovým sektorom je podľa eurokomisára elektromobilita a ďalším rozvoj výroby a využívanie vodíka. Podľa Šefčoviča bude EK akceptovať nielen výrobu takzvaného zeleného vodíka z obnoviteľných zdrojov energie, ale aj "modrého vodíka" vyrobeného s pomocou prebytkovej elektrickej energie, napríklad z jadrových elektrární.
Beata Javorcik z Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) vidí vo výraznom znížení emisií do roku 2030, ku ktorému sa zaviazala EÚ, rozvojové šance aj pre slovenské firmy. Investície do ekológie a zníženie produkcie CO2 v Európskej únii si vyžiadajú importné uhlíkové clá na výrobky z krajín s vyššou environmentálnou stopou. Zaujímavejšie preto podľa nej budú investície vnútri EÚ. Druhou šancou pre firmy bude tlak EK na zníženie závislosti na Číne. Slovensko môže byť jednou z krajín, ktorá bude časť dovozu nahrádzať.
"Dohodli sme sa, že každá koaličná strana predstaví svoj plán obnovy. My to budeme robiť tento týždeň. Snažili sme sa, aby to bolo v súlade s tým, čo Európska únia požaduje," povedal Sulík. Čoho by sa mali týkať veľké projekty, ktoré bude chcieť presadiť do konečného znenia plánu obnovy, Sulík nespresnil. Pri menších projektoch by mala byť súťažným kritériom najnižšia cena za pokles emisií o jednu tonu CO2. Tieto súťaže by mali podľa šéfa rezortu hospodárstva pokračovať až dovtedy, kým projekty nepokryjú požadované zníženie emisií o 55 %.
Podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič pripomenul, že 37 % percent z finančného balíka plánu obnovy by malo ísť práve na zelené projekty. Problémom podľa neho nebude paradoxne nedostatok zdrojov, ale možný nedostatok kvalitných projektov. Základom pre rast využívania obnoviteľných zdrojov je podľa Šefčoviča obnova elektrických sietí a ich digitalizácia. Druhým kľúčovým sektorom je podľa eurokomisára elektromobilita a ďalším rozvoj výroby a využívanie vodíka. Podľa Šefčoviča bude EK akceptovať nielen výrobu takzvaného zeleného vodíka z obnoviteľných zdrojov energie, ale aj "modrého vodíka" vyrobeného s pomocou prebytkovej elektrickej energie, napríklad z jadrových elektrární.
Beata Javorcik z Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) vidí vo výraznom znížení emisií do roku 2030, ku ktorému sa zaviazala EÚ, rozvojové šance aj pre slovenské firmy. Investície do ekológie a zníženie produkcie CO2 v Európskej únii si vyžiadajú importné uhlíkové clá na výrobky z krajín s vyššou environmentálnou stopou. Zaujímavejšie preto podľa nej budú investície vnútri EÚ. Druhou šancou pre firmy bude tlak EK na zníženie závislosti na Číne. Slovensko môže byť jednou z krajín, ktorá bude časť dovozu nahrádzať.
