Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mechanizmus pre povinné úspory bude využitý len po vyhlásení stavu pohotovosti piatimi krajinami EÚ a po schválení Radou.
Autor TASR
Bratislava 26. júla (TASR) – V politickej dohode o znížení spotreby plynu o 15 % v krajinách EÚ sa ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi (SaS) počas rokovania Rady ministrov pre energetiku v Bruseli podarilo v spolupráci s českým predsedníctvom dohodnúť pre Slovensko výnimky. Úspory sa nedotknú priemyslu a rovnako sa pre Slovensko použije výhodnejšie referenčné obdobie, keď namiesto priemeru z posledných päť rokov bude referenčným obdobím len posledný rok. Zohľadní sa tiež najmä naplnenosť zásobníkov, uviedlo v utorok Ministerstvo hospodárstva (MH) SR.
Rezort hospodárstva zdôraznil, že práve v súvislosti so zásobami je Slovensko v značne výhodnom postavení, keď štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP) v spolupráci s ministerstvom hospodárstva už od februára vtláča maximálne množstvá plynu do zásobníkov. Výsledkom je, že zatiaľ čo priemerná spotreba plynu v ôsmich mesiacoch od augusta do marca za posledných päť rokov bola 3,674 miliardy metrov kubických (m3), tento rok (od 1.8. 2022 do 31.3. 2023) je spotreba stanovená v zmysle dnes dosiahnutej dohody a po zohľadnení požadovaných úspor na 3,874 miliardy m3, čiže o 200 miliónov m3 viac. "Toto bolo pri vyjednávaní pre mňa kľúčové, že sa podarilo odvrátiť hrozbu poškodenia slovenského priemyslu," uviedol Sulík.
Mechanizmus pre povinné úspory bude využitý len po vyhlásení stavu pohotovosti piatimi krajinami EÚ a po schválení Radou. Členské štáty sa po vyhlásení takejto pohotovosti zaväzujú dosiahnuť 85 % spotreby z vopred určeného referenčného obdobia. Nariadenie pritom zohľadňuje aj mieru naplnenia zásobníkov a do povinnosti úspor nezahrňuje kritický priemysel. Zároveň zohľadňuje aj nárast spotreby počas obdobia po pandémii.
Sulík zdôraznil význam spoločného postupu krajín EÚ. Upozornil zároveň na potrebu zohľadnenia potrieb priemyslu a využitia všetkých dostupných zdrojov na zabezpečenie dodávok energií do krajín EÚ a jej susedov, a to vrátane potreby zabezpečenia takého režimu sankcií, ktorý umožní zásobovanie Ukrajiny. Ako tiež uviedol, v rámci EÚ nie je pritom možné ignorovať žiadne zdroje energie, vrátane jadrovej energie. Opakovane vyzval i na pozastavenie súčasného režimu na obchodovanie s emisnými povolenkami, ktorý má negatívny vplyv na ceny elektriny a tepla.
Rezort hospodárstva zdôraznil, že práve v súvislosti so zásobami je Slovensko v značne výhodnom postavení, keď štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP) v spolupráci s ministerstvom hospodárstva už od februára vtláča maximálne množstvá plynu do zásobníkov. Výsledkom je, že zatiaľ čo priemerná spotreba plynu v ôsmich mesiacoch od augusta do marca za posledných päť rokov bola 3,674 miliardy metrov kubických (m3), tento rok (od 1.8. 2022 do 31.3. 2023) je spotreba stanovená v zmysle dnes dosiahnutej dohody a po zohľadnení požadovaných úspor na 3,874 miliardy m3, čiže o 200 miliónov m3 viac. "Toto bolo pri vyjednávaní pre mňa kľúčové, že sa podarilo odvrátiť hrozbu poškodenia slovenského priemyslu," uviedol Sulík.
Mechanizmus pre povinné úspory bude využitý len po vyhlásení stavu pohotovosti piatimi krajinami EÚ a po schválení Radou. Členské štáty sa po vyhlásení takejto pohotovosti zaväzujú dosiahnuť 85 % spotreby z vopred určeného referenčného obdobia. Nariadenie pritom zohľadňuje aj mieru naplnenia zásobníkov a do povinnosti úspor nezahrňuje kritický priemysel. Zároveň zohľadňuje aj nárast spotreby počas obdobia po pandémii.
Sulík zdôraznil význam spoločného postupu krajín EÚ. Upozornil zároveň na potrebu zohľadnenia potrieb priemyslu a využitia všetkých dostupných zdrojov na zabezpečenie dodávok energií do krajín EÚ a jej susedov, a to vrátane potreby zabezpečenia takého režimu sankcií, ktorý umožní zásobovanie Ukrajiny. Ako tiež uviedol, v rámci EÚ nie je pritom možné ignorovať žiadne zdroje energie, vrátane jadrovej energie. Opakovane vyzval i na pozastavenie súčasného režimu na obchodovanie s emisnými povolenkami, ktorý má negatívny vplyv na ceny elektriny a tepla.
