Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 2. november 2024
< sekcia Ekonomika

Sulík vyzýva Fica, aby nepodporil tretí záchranný balíček pre Grécko

Richard Sulík (SaS) Foto: TASR/Michal Svítok

Podľa Jozefa Kollára zo SaS bude hrubý verejný dlh Grécka na budúci rok dosahovať 189 % hrubého domáceho produktu krajiny.

Bratislava 5. novembra (TASR) - Predseda opozičnej strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík vyzval premiéra Roberta Fica (Smer-SD), aby nesúhlasil s tretím záchranným balíčkom pre Grécko. Ten sa údajne chystá presadiť nemecká kancelárka Angela Merkelová.

"Opäť raz sa ukazuje, že slepo sa držať Nemecka neprospieva Slovensku. Sú chvíle, kedy nám to škodí," upozornil na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave Sulík.

Predseda SaS zároveň pripomenul výrok jedného z premiérových hovorcov z augusta tohto roku, ktorý hovorí o tom, že Fico je v prípade Grécka proti časovým odkladom. Premiérova kancelária vtedy zároveň pripomenula, že každá krajina eurozóny si musí plniť svoje záväzky, aby euro prežilo. "Vyzývame Roberta Fica, aby si vážil svoje vlastné vyhlásenia a zároveň hájil záujmy Slovenska," povedal Sulík.

Podľa Jozefa Kollára zo SaS bude hrubý verejný dlh Grécka na budúci rok dosahovať 189 % hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Pritom ešte pred niekoľkými týždňami sa všeobecne očakávalo, že dlh bude na budúci rok len 179 % HDP. "Takže ideme o ďalších 10 percentuálnych bodov hore," upozornil Kollár.

Medzinárodný menový fond (MMF) pripravil predikciu najhoršieho možného vývoja gréckeho dlhu. Tá podľa Kollára "definitívne pochovala" nádej, že by sa krajina mohla niekedy v budúcnosti stať opäť solventnou. Grécko na budúci rok vstúpi už do šiesteho roku ekonomickej recesie, pričom od roku 2008 poklesol jeho HDP spolu o 22 %. "Takže Gréci si za uplynulých päť rokov škrtli viac ako jednu pätinu ekonomickej výkonnosti," dodal Kollár.

Starší predpoklad, že Grécko by sa mohlo v roku 2020 dostať späť na finančné trhy a obchodovať tam so svojimi dlhopismi počítal s tým, že dlh krajiny bude v tom období na úrovni 120 % HDP. "Dnes vieme, že to bude viac ako 150 % HDP," podčiarkol Kollár a dodal, že okrem ekonomického rastu Grécka sa nenapĺňajú ani predpoklady v súvislosti s privatizáciou štátneho majetku. Výnosy z nej sú totiž len zlomkom ich predpokladanej výšky.