Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý predsedá dvojdňovému summitu v Bruseli, na svojom účte na Twitteri privítal dohodu, ktorá vznikla po osemhodinových debatách.
Autor TASR
Brusel 11. decembra (TASR) - Lídri členských krajín EÚ sa v piatok ráno po dlhej noci rokovaní dohodli na stanovení ambicióznejšieho cieľa znížiť o 55 percent emisie skleníkových plynov už do roku 2030. Na svojom účte na Facebooku informáciu potvrdil aj slovenský premiér Igor Matovič (OĽaNO).
Predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý predsedá dvojdňovému summitu v Bruseli, na svojom účte na Twitteri privítal dohodu, ktorá vznikla po osemhodinových debatách, a oznámil, že EÚ zostáva lídrom v boji proti klimatickým zmenám.
Dohoda lídrov znamená, že emisie CO2 by mali do roku 2030 poklesnúť o 55 percent voči stavu z roku 1990. Doterajší cieľ pre tento dátum bol znížiť emisie o 40 percent.
Zhodu názorov šéfov štátov a vlád členských krajín ocenila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá skonštatovala, že uvedený 55-percentný cieľ znižovania emisií do konca budúceho desaťročia poskytuje Únii šancu dospieť ku klimatickej neutralite do roku 2050.
Týždenník Politico vo štvrtok večer informoval, že rokovania o klimatickej agende narážajú na postoj Poľska, ktoré bolo podporované Českom a ďalšími stredoeurópskymi krajinami závislými od dodávok od uhlia. Poľská strana sa obávala, že väčšie škrty pri prechode na zelené hospodárstvo budú znamenať aj vyššie rozpočtové náklady voči krajinám, ktoré nie sú až natoľko závislé na uhlí, a že oveľa "bolestivejšie" budú aj požiadavky na znižovanie emisií v odvetviach, ako je doprava, poľnohospodárstvo či stavebníctvo.
Poľsko rovnako presadzovalo právo členských krajín zvoliť si svoj národný energetický mix podľa vlastného výberu, aby bolo možné dosiahnuť ambiciózne klimatické ciele Európskej únie. Varšava a Praha žiadali, aby akákoľvek dohoda o cieľoch pre rok 2030 umožnila využívať plyn alebo jadrovú energiu pri útlme znečisťujúcich fosílnych palív. A Poľsko žiadalo presadiť aj návrh, aby reforma systému obchodovania s emisnými povolenkami EÚ ponechala viac peňazí pre financovanie modernizácie energetických systémov.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý predsedá dvojdňovému summitu v Bruseli, na svojom účte na Twitteri privítal dohodu, ktorá vznikla po osemhodinových debatách, a oznámil, že EÚ zostáva lídrom v boji proti klimatickým zmenám.
Dohoda lídrov znamená, že emisie CO2 by mali do roku 2030 poklesnúť o 55 percent voči stavu z roku 1990. Doterajší cieľ pre tento dátum bol znížiť emisie o 40 percent.
Zhodu názorov šéfov štátov a vlád členských krajín ocenila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá skonštatovala, že uvedený 55-percentný cieľ znižovania emisií do konca budúceho desaťročia poskytuje Únii šancu dospieť ku klimatickej neutralite do roku 2050.
Týždenník Politico vo štvrtok večer informoval, že rokovania o klimatickej agende narážajú na postoj Poľska, ktoré bolo podporované Českom a ďalšími stredoeurópskymi krajinami závislými od dodávok od uhlia. Poľská strana sa obávala, že väčšie škrty pri prechode na zelené hospodárstvo budú znamenať aj vyššie rozpočtové náklady voči krajinám, ktoré nie sú až natoľko závislé na uhlí, a že oveľa "bolestivejšie" budú aj požiadavky na znižovanie emisií v odvetviach, ako je doprava, poľnohospodárstvo či stavebníctvo.
Poľsko rovnako presadzovalo právo členských krajín zvoliť si svoj národný energetický mix podľa vlastného výberu, aby bolo možné dosiahnuť ambiciózne klimatické ciele Európskej únie. Varšava a Praha žiadali, aby akákoľvek dohoda o cieľoch pre rok 2030 umožnila využívať plyn alebo jadrovú energiu pri útlme znečisťujúcich fosílnych palív. A Poľsko žiadalo presadiť aj návrh, aby reforma systému obchodovania s emisnými povolenkami EÚ ponechala viac peňazí pre financovanie modernizácie energetických systémov.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
