Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Európski zákazníci benefitujú okrem iného aj z faktu, že moderné obchodné siete ponúkajú aj čoraz širší sortiment potravín.
Autor TASR
Bratislava 12. októbra (TASR) - Najrozšírenejším typom moderného obchodu sa stali supermarkety (400 - 2499 metrov štvorcových), ktoré tvoria v priemere 56 % všetkých prevádzok moderného obchodu v krajinách Európskej únie. Uvádza sa to v štúdii Európskej komisie o vývoji v maloobchode v EÚ v období rokov 2000 - 2011.
Za nimi nasledujú diskonty (38 %) a hypermarkety (6 %). Slovensko pritom spolu s Rumunskom, Cyprom a Estónskom zaznamenalo v rámci EÚ v uvedenom období najväčší nárast počtu supermarketov v pomere k ostatným obchodným formátom.
Moderné obchodné siete zaznamenali v sledovanom období v rámci Európskej únie významný rozmach a zvýšili svoj podiel na celkovom obchode v 24 z 27 členských krajín EÚ, vrátane Slovenska. Okrem toho, že v súčasnosti je počet prevádzok moderného obchodu v krajinách EÚ v porovnaní s rokom 2000 podstatne vyšší, rástla aj veľkosť ich predajnej plochy, ako aj sortiment nimi ponúkaných tovarov.
„Údaje v štúdii jasne dokazujú, že aj slovenskí zákazníci profitujú z prítomnosti moderných obchodných sietí u nás,“ povedal na margo výsledkov štúdiu Milan Kisztner, hovorca Slovenskej aliancie moderného obchodu.
Podľa štúdie významný nárast zaznamenala v rokoch 2000-2011 aj predajná plocha moderných obchodných prevádzok. Najviac, v priemere až o 81 %, vzrástla v krajinách EÚ predajná plocha diskontných predajní, keďže začínali z nízkeho základu. Za nimi nasledujú hypermarkety so 46-% a supermarketmi s 26-% priemerným rastom predajnej plochy.
Európski zákazníci benefitujú aj z faktu, že v uvedenej dekáde moderné obchodné siete ponúkali aj čoraz širší sortiment potravín, najmä vďaka rastu počtu dodávateľov, ktorých produkty ponúkali na svojich pultoch. Najväčší nárast sortimentu z 23 sledovaných produktových kategórií zaznamenali hlavne výrobky z cereálií, kávy, jedlého oleja a minerálnych vôd, naopak, najmenší rast sortimentu bol badateľný pri výrobkoch z mrazenej zeleniny, zákuskoch, syroch a masle/margaríne.
Pozitívny trend bol zaznamenaný aj pri inováciách potravín predávaných v moderných obchodných prevádzkach (meraných podľa počtu nových EAN kódov). Platí to najmä do roku 2008, keď počet inovovaných produktov rástol priemerným ročným tempom 3,8 %, po vypuknutí krízy v roku 2008 sa však rast zmiernil. Najväčší počet inovácií v sledovaných produktových kategóriách bol zaznamenaný u potravín pre deti, cereáliách a predjedlách.
Za nimi nasledujú diskonty (38 %) a hypermarkety (6 %). Slovensko pritom spolu s Rumunskom, Cyprom a Estónskom zaznamenalo v rámci EÚ v uvedenom období najväčší nárast počtu supermarketov v pomere k ostatným obchodným formátom.
Moderné obchodné siete zaznamenali v sledovanom období v rámci Európskej únie významný rozmach a zvýšili svoj podiel na celkovom obchode v 24 z 27 členských krajín EÚ, vrátane Slovenska. Okrem toho, že v súčasnosti je počet prevádzok moderného obchodu v krajinách EÚ v porovnaní s rokom 2000 podstatne vyšší, rástla aj veľkosť ich predajnej plochy, ako aj sortiment nimi ponúkaných tovarov.
„Údaje v štúdii jasne dokazujú, že aj slovenskí zákazníci profitujú z prítomnosti moderných obchodných sietí u nás,“ povedal na margo výsledkov štúdiu Milan Kisztner, hovorca Slovenskej aliancie moderného obchodu.
Podľa štúdie významný nárast zaznamenala v rokoch 2000-2011 aj predajná plocha moderných obchodných prevádzok. Najviac, v priemere až o 81 %, vzrástla v krajinách EÚ predajná plocha diskontných predajní, keďže začínali z nízkeho základu. Za nimi nasledujú hypermarkety so 46-% a supermarketmi s 26-% priemerným rastom predajnej plochy.
Európski zákazníci benefitujú aj z faktu, že v uvedenej dekáde moderné obchodné siete ponúkali aj čoraz širší sortiment potravín, najmä vďaka rastu počtu dodávateľov, ktorých produkty ponúkali na svojich pultoch. Najväčší nárast sortimentu z 23 sledovaných produktových kategórií zaznamenali hlavne výrobky z cereálií, kávy, jedlého oleja a minerálnych vôd, naopak, najmenší rast sortimentu bol badateľný pri výrobkoch z mrazenej zeleniny, zákuskoch, syroch a masle/margaríne.
Pozitívny trend bol zaznamenaný aj pri inováciách potravín predávaných v moderných obchodných prevádzkach (meraných podľa počtu nových EAN kódov). Platí to najmä do roku 2008, keď počet inovovaných produktov rástol priemerným ročným tempom 3,8 %, po vypuknutí krízy v roku 2008 sa však rast zmiernil. Najväčší počet inovácií v sledovaných produktových kategóriách bol zaznamenaný u potravín pre deti, cereáliách a predjedlách.
