Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štatistici poznamenali, že vlani rástli ceny rýchlejšie, než očakávala odborná verejnosť. V roku 2020 totiž pod vplyvom pandémie inflácia dosiahla len 1,9 %.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 14. januára (TASR) - Ročná inflácia v roku 2021 dosiahla najvyššiu hodnotu za posledných deväť rokov, a to 3,2 %. Ovplyvnil ju rýchly rast cien v druhom polroku. Informoval o tom v piatok Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Štatistici poznamenali, že vlani rástli ceny rýchlejšie, než očakávala odborná verejnosť. V roku 2020 totiž pod vplyvom pandémie inflácia dosiahla len 1,9 %.
"Vývoj počas roka 2021 bol turbulentný, zatiaľ čo prvé dva mesiace spotrebiteľské ceny rástli o menej ako jedno percento, postupne sa dynamika ich rastu zvyšovala. Od júla sa medziročný rast cien dostal nad úroveň troch percent a v poslednom mesiaci roka sa priblížil k šiestim percentám," poznamenal riaditeľ odboru cenových štatistík Štefan Adamec.
Ceny vlani vzrástli vo všetkých 12 hlavných zložkách spotrebného koša. Výrazný vplyv mali vyššie ceny v doprave, predovšetkým rast cien pohonných látok v ročnom priemere o 17,3 %. Tento rast je podľa štatistikov aj dôsledkom bázického efektu, ceny palív v roku 2020 a 2019 totiž klesali.
Výrazný vplyv mali tiež rastúce ceny tabakových výrobkov po úprave daní v marci 2021, celoročne sa zdvihli o 13,7 %. "Rast cien podporila tiež zásadná redukcia štátu v dotovaní školských obedov pretavená do 13-percentného rastu závodného stravovania v roku 2021. A k celkovému rastu prispeli aj drahšie noviny a periodiká, ktorých ceny vzrástli v priemere o viac ako desať percent," podotkli štatistici.
Zvyšovanie stavebných materiálov sa zasa prejavilo v imputovanom nájomnom, ktorého cena za celý rok vzrástla o 6,2 % (v roku 2020 to bolo len jedno percento). Imputované nájomné pritom patrí do najväčšej výdavkovej skupiny slovenských domácností - bývanie a energie.
Štatistici sa bližšie pozreli na vývoj dvoch najsledovanejších zložiek - bývanie a energie (tvoria 25 % výdavkov domácností) a potraviny a nealkoholické nápoje (18 % výdavkov). "Na prekvapenie, z celoročného pohľadu mali obe najdôležitejšie zložky vo výdavkoch, tak potraviny, ako aj bývanie, skôr tlmiaci efekt na rast ročnej miery inflácie," okomentoval Adamec.
Obyvateľom SR totiž v minulom roku stúpili výdavky za bývanie a energie len o 1,3 %, čo je menej ako predošlé tri roky. Celý rok 2021 rast cien tejto zložky tlmili lacnejšie energie, a to najmä plyn (zníženie o takmer desať percent) a elektrina (zlacnenie o 4,3 %).
Rast cien potravín (bez nealko nápojov) dosiahol 1,9 %, čo je najnižšia hodnota za najmenej štyri posledné roky. "V predošlých rokoch rástli ceny potravín dynamickejšie, v roku 2020 o 2,8 % a v rokoch 2018 a 2019 dokonca o viac ako štyri percentá," uzavrel Adamec.
Vývoj cien deviatich skupín potravinových výrobkov bol pomerne odlišný, najviac vzrástli ceny olejov a tukov o sedem percent, zeleniny o 3,9 % či chleba a obilnín o 2,7 %, ale tiež mlieka, syrov a vajec o 1,8 %. Mäso zdraželo o 0,5 % a zlacnenie sa prejavilo iba pri ovocí (pokles o 0,6 %).
V priemere za rok 2021 sa index spotrebiteľských cien zvýšil za domácnosti zamestnancov o 3,2 %, za nízkopríjmové domácnosti o tri percentá a za domácnosti dôchodcov o 2,9 %.
Štatistici poznamenali, že vlani rástli ceny rýchlejšie, než očakávala odborná verejnosť. V roku 2020 totiž pod vplyvom pandémie inflácia dosiahla len 1,9 %.
"Vývoj počas roka 2021 bol turbulentný, zatiaľ čo prvé dva mesiace spotrebiteľské ceny rástli o menej ako jedno percento, postupne sa dynamika ich rastu zvyšovala. Od júla sa medziročný rast cien dostal nad úroveň troch percent a v poslednom mesiaci roka sa priblížil k šiestim percentám," poznamenal riaditeľ odboru cenových štatistík Štefan Adamec.
Ceny vlani vzrástli vo všetkých 12 hlavných zložkách spotrebného koša. Výrazný vplyv mali vyššie ceny v doprave, predovšetkým rast cien pohonných látok v ročnom priemere o 17,3 %. Tento rast je podľa štatistikov aj dôsledkom bázického efektu, ceny palív v roku 2020 a 2019 totiž klesali.
Výrazný vplyv mali tiež rastúce ceny tabakových výrobkov po úprave daní v marci 2021, celoročne sa zdvihli o 13,7 %. "Rast cien podporila tiež zásadná redukcia štátu v dotovaní školských obedov pretavená do 13-percentného rastu závodného stravovania v roku 2021. A k celkovému rastu prispeli aj drahšie noviny a periodiká, ktorých ceny vzrástli v priemere o viac ako desať percent," podotkli štatistici.
Zvyšovanie stavebných materiálov sa zasa prejavilo v imputovanom nájomnom, ktorého cena za celý rok vzrástla o 6,2 % (v roku 2020 to bolo len jedno percento). Imputované nájomné pritom patrí do najväčšej výdavkovej skupiny slovenských domácností - bývanie a energie.
Štatistici sa bližšie pozreli na vývoj dvoch najsledovanejších zložiek - bývanie a energie (tvoria 25 % výdavkov domácností) a potraviny a nealkoholické nápoje (18 % výdavkov). "Na prekvapenie, z celoročného pohľadu mali obe najdôležitejšie zložky vo výdavkoch, tak potraviny, ako aj bývanie, skôr tlmiaci efekt na rast ročnej miery inflácie," okomentoval Adamec.
Obyvateľom SR totiž v minulom roku stúpili výdavky za bývanie a energie len o 1,3 %, čo je menej ako predošlé tri roky. Celý rok 2021 rast cien tejto zložky tlmili lacnejšie energie, a to najmä plyn (zníženie o takmer desať percent) a elektrina (zlacnenie o 4,3 %).
Rast cien potravín (bez nealko nápojov) dosiahol 1,9 %, čo je najnižšia hodnota za najmenej štyri posledné roky. "V predošlých rokoch rástli ceny potravín dynamickejšie, v roku 2020 o 2,8 % a v rokoch 2018 a 2019 dokonca o viac ako štyri percentá," uzavrel Adamec.
Vývoj cien deviatich skupín potravinových výrobkov bol pomerne odlišný, najviac vzrástli ceny olejov a tukov o sedem percent, zeleniny o 3,9 % či chleba a obilnín o 2,7 %, ale tiež mlieka, syrov a vajec o 1,8 %. Mäso zdraželo o 0,5 % a zlacnenie sa prejavilo iba pri ovocí (pokles o 0,6 %).
V priemere za rok 2021 sa index spotrebiteľských cien zvýšil za domácnosti zamestnancov o 3,2 %, za nízkopríjmové domácnosti o tri percentá a za domácnosti dôchodcov o 2,9 %.
